NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Hudobník, výtvarník a herec Thierry Ebam považuje za svoju vlasť celú Afriku. Hranice štátov neuznáva, jeho domovom je celá planéta. V africkej džungli dostal do vienka lásku k prírode a ľuďom, úctu a radosť z každého prežitého dňa.
Príslušník kmeňa Džem sa stal po príchode na Slovensko známy vďaka účinkovaniu v kapele Thierry and friends. Z divadelných dosiek ho poznajú návštevníci Divadla Aréna v Bratislave, kde účinkoval v hre Rodinná slávnosť.
Thierry, odkiaľ pochádzaš?
- Som z Kemetu, to je pravý názov celej Afriky. Takto naši praprapredkovia volali toto územie. Ja si uvedomujem, že jediný štát v takzvanej Afrike je iba Afrika. Tie, akože štáty, sú iba vykorisťovateľské a otrokárske pozemky pre papalášov. To je krutá realita. Za pravým Afričanom je celá Afrika. Maximálne sa to dá upresniť na severnú, južnú, východnú či západnú časť. Ale ani to by som nebral. Ja pochádzam z lesa na riečnom ostrove Mavula priamo zo strednej Afriky.
Odkedy si na Slovensku?
- Žijem tu vyše dvadsať rokov. Ja nemám presný vek, lebo vymedzený čas a priestor neuznávam. Praví Afričania majú iné výpočty veku, my môžeme byť v podstate iba mladí alebo starí.
Ako si prežíval Vianoce v Afrike?
- Vianoce v Afrike majú milión spôsobov. Pre nás bol kľúčový deň 25. december. Ten deň by som prirovnal k Silvestru v Európe. Oslavujú najmä deti, veľa sa je. Je to deň zábavy určený predovšetkým deťom. V tento deň sa nič deťom nezakazuje, majú veľkú voľnosť. Ide sa tancovať až do rána a rodičia to neriešia. Zabávať sa ide až po poriadnej večeri.
Ako si máme predstaviť poriadnu večeru v africkej džungli?
- Je tam veľa ryže a zeleniny. Podávajú sa k tomu ryby alebo kuracie mäso. Na Slovensku mi vianočná strava ale tiež veľmi chutí. Mám rád aj zemiakový šalát. Chutí mi tu všetko.
Ako je to s darčekmi?
- Darčeky sa dávajú počas tohto dňa ráno predovšetkým deťom a mladým ľuďom. Aj africké deti dostávajú predovšetkým hračky. Dospelý, ktorý by dostal darčeky, by sa mohol uraziť. Mohlo by to znamenať, že ešte nedospel.
Kedy kupuješ darčeky na Slovensku?
- Úprimne povedané, ja sa musím prekonať, aby som miloval Vianoce na Slovensku. Ja maľujem pohľadnice Stop stresu. A tu sa ospevujú dni pokoja a pritom vianočný stres sa tu začína v obchodoch už koncom októbra a začiatkom novembra. Vytvára sa napätie, že pozor, pozor, niečo sa blíži, aby ste to stihli. Pripadá mi to, ako keby sa blížilo daňové priznanie.
Máš veľmi zaujímavé postrehy.
- Pripojím ešte jeden. Aj médiá masírujú ľudí, stále spomínajú tých, ktorí sú opustení a sami, že treba myslieť na úbohých a treba im rozdávať polievky. Lenže to by bolo treba robiť počas celého roka a nielen počas Vianoc. Keď je človek skutočne sám, zapne si rádio a počúva takéto reči, môže sa zblázniť. Ja som tiež sám, ale mám tu mnoho priateľov a svoje bubny. Pre tých, ktorí sú naozaj opustení, je to, čo počujú z rádia naozaj masaker.
Prejdime k tým darčekom, aký je tvoj názor?
- Zaujímavo sledujem aj nákup darčekov. Keď som mal obchod, tak mi ho pred Vianocami ľudia doslova vyzliekli. Evidentne sa kupovali aj darčeky, ktoré nemuseli byť. Skôr to bola povinnosť a gesto, že treba si splniť nákup darčekov. A potom sa robia burzy nevhodných darčekov. Ja teda musím prekonať tieto veci, ktoré sa mi nepáčia a snažím sa vychutnávať iba to skutočné čaro Vianoc. Tunajší ľudia sú na predvianočný zhon zvyknutí. Po príchode z Afriky som bol veľmi prekvapený. Ja rád sledujem napríklad dobrou energiou nabitých ľudí, keď sú srdeční a stretávajú sa na Vianočných trhoch a ide z nich pozitívne myslenie.
