TRENČÍN. Vianočné sviatky sú plné tradícií, ktoré každý z nás pozná. Nie všetci však vedia, odkiaľ pochádzajú a odkiaľ je ich pôvod. Niekedy sa v mestách a obciach objavia menej obvyklé obyčaje, ktoré spoja rodiny a ľudí, aby si tieto najväčšie sviatky v roku užili spoločne. Podobné to je aj u takzvaných rorátnych sv. omší.
Omše so sviečkami a lampášmi
Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“. „Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska „Rorate coeli de super...“, čo v preklade znamená „Roste nebesia z výsosti,“ povedal farár Ján Vician. Na roráty chodili počas adventu celé rodiny, a to spravidla každý deň. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat, lebo vonku už bola zima.
„Vzali si lampáše a veľakrát brodiac sa snehom a znášajúci štipľavý mráz, smerovali do kostola. Obraz otcov prešliapávajúcich cestu v snehu nasledovaných deťmi a matkami, ktoré často niesli najmenšie deti na rukách, patrí k spomienkam mnohých ľudí aj na Slovensku. Niesli si so sebou lampáše so sviečkami, pretože vnútro kostola mohlo osvetľovať len toto svetlo,“ povedal Vician.
K tomuto veľmi obľúbenému zvyku sa vrátili v časti Trenčína, Opatovej nad Váhom, po viac ako 60 rokoch.
„Aj v našej farnosti v Opatovej, ako aj v iných farnostiach po Slovensku, bývajú rorátne sv. omše vo farskom kostole ráno o 6:00 každý deň okrem piatka a nedele a vo filiálnom kostole v Kubrej v pondelok ráno,“ povedal Vician.
Tak ako aj minulý, tak aj tento rok bývajú v týždni dve sv. omše, a to v utorok a štvrtok za účasti detí a po sv. omši sú pre ne pripravené na fare raňajky.
„Deti sa vždy tešia na tieto sv. omše a raňajky a po ich skončení odchádzajú do škôl.“
Počas adventu je zvyk v rámci katolíckej vierouky konať pobožnosť, ktorá má názov Svätá rodina hľadá prístrešie. „U nás sa koná od 15. decembra do 23 decembra. Veriaci majú vytvorenú skupiny, poprípade viaceré skupiny a s obrazom Svätej rodiny každý deň navštevujú inú rodinu a spoločne sa modlia pred týmto obrazom, ale si túto pobožnosť veriacich vykonávajú v kostole. V našej farnosti sa táto pobožnosť vykonáva v kostole, kde veriaci sa modlia pred obrazom Svätej rodiny,“ dodal Vician.
Radosť ľudí
Ľudia si nie tak často vídané zvyky vážia a radujú sa z nich. „Roráty sú v našej rodine veľmi vítané. Dokonca aj moja dcéra je ochotná vstávať skoro ráno. Pochodovanie po tme so sviečkami i následná omša je vždy veľkým zážitkom,“ povedala Lucia z Trenčína.
Roráty však nie sú len zvykom, ktorý praktizuje výlučne katolícka cirkev. Potvrdil to aj trenčiansky evanjelický farár Ján Bunčák. „Zažil som ranné omše ešte počas štúdia v Nemecku, keď sme mali v rukách sviečky,“ povedal Bunčák.
Katolícke a evanjelické zvyky sa už veľakrát prepájajú. Potvrdili to aj mnohí ľudia. „Môj manžel bol vychovávaný v evanjelickej rodine a ja som katolíčka. Niekedy sa síce vtipne hádame, či má byť v kapustnici na štedrovečernom stole klobása, ako je zvykom u protestantov, no vždy si niekto z nás presadí to svoje a dohodneme sa,“ povedala Janka z Trenčína.
Pečať evanjelických tradícii však ostáva u niektorých vianočných dekorácii. „S určitosťou viem, že adventný veniec je luteránsky a pochádza z Nemecka,“ povedal Bunčák.
Adventný veniec
Viaceré portály venujúce sa evanjelickej cirkvi túto myšlienku potvrdzujú. „Adventný veniec bol vynájdený až v 19. storočí. V čase adventu sa deti v hamburskej škole Rauhes Haus, založenej protestantským pastorom Johanom Hinrichom Wichernom, každý deň pýtali, či už sú Vianoce. V roku 1839 J. H. Wichern postavil veľký drevený kruh a položil na naň 19 malých červených a 4 veľké biele sviečky. Malú sviečku zapálil postupne každý všedný deň v čase adventu. V nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Tento zvyk sa ujal na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku. Neskôr sa adventný veniec vyvinul do menšej podoby so štyrmi alebo piatimi sviečkami, ako ho poznáme dnes,“ píše sa na jednom z evanjelických webov.
Symbolika adventného venca je veľmi zaujímavá a nie všetci ľudia ju poznajú.
„Veniec je vyrobený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Aj tieto ihličnany majú tradičný význam, ktorý je možné interpretovať v našej viere: Vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica, cezmína a tis znamenajú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Cezmína má aj špeciálny kresťanský symbol: pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu,“ píše sa na jednom nemeckom portáli.
Okrúhly tvar venca, nemá začiatok ani koniec, symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život nájdený v Kristovi.
Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec, sú symbolom života a vzkriesenia. Všetko dokopy vyjadruje nesmrteľnosť našej duše a nový, večný život nájdený v Kristovi.
Štyri sviečky reprezentujú štyri týždne adventu. Svetlo opäť znamená Kristus, svetlo sveta.
Adventný veniec sa rozšíril aj do domácností neveriacich ľudí. „Nie sme v žiadnej cirkvi, ale na vianočných ozdobách si dávame záležať. Nechcem len prázdne gýče, ale dbáme, aby spĺňali aj umelecký charakter, keďže aj ja aj manželka pracujeme v oblasti umenia,“ povedal Marián z Trenčína.
Vianočný stromček
K Vianociam bez pochýb patrí aj vianočný stromček, teda symbol, ktorý je aktuálny i v dnešných moderných domácnostiach. „Predtým, ako ľudia zdobili svoj vianočný stromček, bolo v dedinách zvykom vešať zelené vetvičky na svoj príbytok alebo hospodárske budovy. Na územie Slovenska prišiel symbol vianočného stromčeka z nemeckého a rakúskeho prostredia na konci 18. storočia do väčších miest a o storočie neskôr sa rozšíril aj do dedín,“ povedala etnografka Mária Mizeráková.
