MORAVSKÉ LIESKOVÉ. Daviscupový reprezentant Slovenska vo štvorhre, medailista svetovej letnej univerziády, víťaz viacerých turnajov ATP Challenger Tour a finalista turnaja ATP World Tour v americkom Delray Beach strávil Silvestra už aj v letiskovej hale v Dubaji. Účastník grandslamových turnajov vo Wimbledone, Australian Open, French Open či US Open sa preto veľmi teší na tohtoročné sviatky, ktoré konečne celé prežije so svojou manželkou a ročnou dcérkou Miškou v Moravskom Lieskovom, kde býva.
Igor, spomeniete si na časy, keď ste sa tešili na Vianoce ešte ako malé dieťa?
- Máli sme také typické Vianoce. Živý vianočný stromček, väčšinou borovicu. Varila sa kapustnica alebo hríbová polievka. Jedávali sme kapra so zemiakovým šalátom. Nechýbali oblátky, rozkrajovali sme jabĺčka. Vždy bol veľký problém, kto rybu zabije. Napokon sa na to podujal otec. Vianoce voňali stromčekom, ktorý som rád pomáhal zdobiť. A pri výzdobe sme zjedli aj nejaké salónky ešte predtým, ako sa dostali na stromček (smiech).
Už odmalička ste odchádzali takmer okamžite po rozbalení darčekov trénovať do Nitry. Ostatné deti sa hrali pri vianočnom stromčeku. Tvrdo ste zarezávali s tenisovou raketou.
- Dvadsiateho štvrtého decembra som bol vždy doma so sestrou a rodičmi. Na druhý deň som už vo veku sedem rokov odchádzal do Nitry, kde som vtedy trénoval. Tam sme vianočný stromček vôbec nemali.
Aké darčeky vám dokázali urobiť veľkú radosť?
- Bol som rovnaký ako všetci malí chalani. Vždy mi dokázalo vyčariť úsmev auto na ovládanie a dobrá hokejka. Šťastný som bol aj vtedy, keď som dostal malý basketbalový kôš s loptou. Ten som zavesil na dvere v byte v Novom Meste nad Váhom, kde som vyrastal a v jednom kuse som do neho hádzal loptu. Pod vianočným stromčekom bývala aj tenisová raketa a loptičky.
Tenisová raketa bola s vami už od detstva zrastená.
- Pamätám si, že som raz dostal na Vianoce tenisovú raketu a vtedy boli najväčší hrdinovia tí, ktorí dokázali prasknúť výplet. Ale ja som bol malý a nedokázal som to. Chcel som byť aj ja ten šťastný, čo to dokáže, a tak som pred tréningom o stenu výplet trošku narezal. Aj tak mi to nešlo. Tak som zobral kameň a poriadne som udrel raketou, aby konečne praskla. Akurát som zle trafil a zlomil ju celú. Tak som potom celý deň strávil na čerešni a otec čakal, kedy zídem dole (smiech).
Aj ste darčeky tajne hľadali po byte?
- Nikdy, ja som sa vždy chcel nechať prekvapiť. A aj keby som to chcel nájsť, tak to bolo niekde veľmi dobre ukryté. Asi to mama skrývala do pivnice.
Kedy ste začal kupovať rodičom prvé darčeky?
- Prvé peniaze som začal zarábať v osemnástich a investoval som ich do darčekov. Vtedy bola úplne iná doba, ako teraz. Menším deťom sa nejaké väčšie vreckové nedávalo.
Po Vianociach ste vo vyššom veku veľmi rýchlo odchádzail vo väčšine prípadov na turnaje do cudziny.
- Už aj ako malý chlapec som bol vo vianočnom období ďaleko od domova. Počas tréningového procesu som trávil časť sviatkov v tenisovej akadémii na Floride. Neskôr už pred Silvestrom som väčšinou odlietal do Ázie a potom na Australin Open. Najskôr som hral veľký turnaj v katarskej Dohe, potom sa odtiaľ odlietalo na Nový Zéland do Aucklandu a následne do Melbourne na Australian Open.
To boli asi veľmi nepríjemné klimatické prechody. Z vianočnej zimy do horúčav...
- Pomáhal mi turnaj v Dohe. Tá zmena tam nie je až taká obrovská. Tam je okolo Silvestra približne dvadsaťpäť stupňov. Zažil som však v tomto povianočnom období aj turnaj v Indii, kde bolo teplotné peklo. Takmer štyridsaťstupňové horúčavy a vlhkosť vzduchu deväťdesiat percent. Prvý tréning som vzdal po dvadsiatich minútach. To sa fakt nedalo. Slnko, dusno a kurty na betóne je neznesiteľná kombinácia. Na aklimatizáciu bolo treba aj štyri dni.
Prežiť Silvester v Dubaji na letisku tiež asi nie je nič príjemné.
- Oslavovať príchod nového roku sám a na letisku, tak to sú veru veľmi zlé spomienky. Priletel som do Dubaja a akurát z letiskovej haly som videl ohňostroj. Spomenul som si na všetkých doma, ako sú spolu a oslavujú a bolo mi na letisku samému veľmi smutno. A slávnostnou večerou bol hamburger.
Ako riešite kúpu darčekov v súčasnosti. Ste ten typ čo stresuje na poslednú chvíľu alebo ste vopred poriadne pripravený obdarovať najbližších?
- Vždy to riešim dopredu a som darčekmi načas zásobený. Rád nakupujem aj prostredníctvom internetu a príde mi to domov. Zvykol som nakupovať kozmetiku aj na letiskách. Darčeky, samozrejme, najradšej kupujem najbližším - rodičom, manželke, sestre, babičke a teraz už aj maličkej dcérke. A snažím sa naozaj v predstihu, pretože predvianočné stresy v nákupných centrách, tak to je fakt extrém.
Vás asi tiež šokuje komercionalizácia Vianoc.
- Je to katastrofa, ako sa všetko zmenilo. Každý nakúpi veľmi veľa vecí a za tri dni už nikto ani nevie, že nejaké Vianoce boli. Darčeky mnohí potom aj vyhadzujú.
Prvýkrát bude pri vianočnom stromčeku aj vaša malá dcérka Miška.
- Narodila sa začiatkom roka. Budú to teda naozaj naše prvé Vianoce s malou. Asi sa budeme musieť najviac postarať o vianočný stromček s jeho bezpečným pripevnením. Túžili sme po malej a bude to krásna zmena. Dostane určite veľa darčekov, ale uvedomovať si to ešte nebude. Neodchádzam ani na turnaj do Austrálie, takže budem celé sviatky iba doma. Vypúšťam aj tréningy počas vianočných sviatkov. Odchádzam na turnaje až 9. februára.
