VAĎOVCE. V oblastných súťažiach môžeme vidieť úbytok mládežníckych družstiev. Poslednou módou a zároveň záchranou sa stávajú združené tímy, keď sa dve obce spoja a vytvoria tak jeden tím. Medzi mužskými kolektívmi zatiaľ výrazný úbytok nevidíme. Za posledných päť rokov skončili iba muži Ivanoviec, Svinnej (tí sa už na trávniky vrátili) a Vaďoviec. A pritom vaďovský futbalový klub vôbec nemusel skončiť. Po roku 2000 bola schopná dedinka s približne siedmimi stovkami obyvateľov vytvoriť žiacky kolektív a neskôr aj dorastencov. Problémy v regionálnom futbale sú všade a väčšinou sa týkajú finančných prostriedkov. Kameňom úrazu vo Vaďovciach však neboli peniaze, ani nedostatok hráčov, ale neochota ľudí, dobrovoľníkov, pre spoločný cieľ.
Domáci boli neochotní
Libor Barborík viedol v obci futbal už od roku 1994. Rodák z Vaďoviec mu venoval väčšinu zo svojho voľného času. Polorozpadnutý káder doplnil o nových hráčov z okolia Nového Mesta. Spoločne s ostatnými funkcionármi založili mládežnícke výbery. Idylický príbeh malého klubu však dostal zádrhel. Ním bola neochota domáceho obyvateľstva o organizačnú stránku futbalu. „Ten problém sa ťahal už dlhšiu dobu, približne tri roky pred tým, ako futbalový klub skončil svoju aktívnu činnosť. V tom období som pri rôznych príležitostiach, najčastejšie počas domácich zápasov, oslovoval domácich fanúšikov, kamarátov z obce a bývalých hráčov, aby sme sa stretli a vytvorili okruh ľudí, ktorí budú ochotní pracovať pre futbal. Stačilo, aby sa vytvorila skupina štyroch či piatich ľudí. Tí by si rozdelili povinnosti a ako celok sme mohli fungovať pre obec a jej občanov,“ povedal Barborík. Niekoľkoročné upozorňovanie na problém s neochotou ľudí aktívne a hlavne pravidelne podieľať sa na organizácii futbalu sa s pochopením u domácich Vaďovčanov nestretlo a postupne namiesto priberania nových dobrovoľníkov nastal skôr ich odliv. „Keď môj brat v roku 2009 odišiel pracovne mimo Slovenska, zostal som na drvivú väčšinu vecí iba sám. Okrem toho som aj aktívne hral a to už bolo na mňa priveľa, keďže v tom čase som už sedem rokov býval v Novom Meste nad Váhom a do Vaďoviec som dochádzal v sezóne priemerne trikrát do týždňa len kvôli futbalu. Doplním, že som mal rodinu a dve deti v predškolskom veku “ doplnil Barborík.
Barborík skončil
Nepomohli ani stretnutia na obecnom úrade. Do problému sa zainteresovala aj starostka obce Alžbeta Tuková. „Ani ona mi nevedela v tomto smere pomôcť. Stretnutia sme zvolávali niekoľkokrát. Väčšinou sme iba pomudrovali, pokritizovali, ale nikto sa neprihlásil s rozhodnutím, že bude pravidelne a dlhodobo klubu vypomáhať pri zabezpečení jeho chodu a podelí si kompetencie. Aktívne sme to riešili dá sa povedať neustále no najmä posledné dva roky pred ukončením činnosti, ale k ničomu to neviedlo,“ spomínal Barborík. Po skončení sezóny 2010/2011 mal už toho dosť. Pracovné vyťaženie a obetovanie rodiny mu už nedovoľovalo naďalej pokračovať pri futbale. „Chcel som, aby mal náš klub úroveň, ale s jedným človekom v organizačnom tíme, ktorý je neustále závislí na tom, či niekoho v prípade potreby prehovorí, aby mu išiel pomôcť, sa to nedalo zvládnuť na požadovanej úrovni. Na jar 2011 som sa preto rozhodol a svoje rozhodnutie som oznámil i hráčom, pani starostke ale i viacerým z domácich fanúšikov, že ak sa nenájde aspoň jeden či dvaja ľudia do organizačného tímu, tak mužov do súťaže neprihlásim, nakoľko som si nechcel len na svoje plecia opäť na ďalší rok zobrať zodpovednosť za chod lubu“ povedal svoje ultimátum Barborík. Napriek všetkému mu bolo ľúto výbornej hráčskej základne a taktiež zarytých fanúšikov klubu. S blížiacim sa termínom podania prihlášok ju napokon na oblastný futbalový zväz doručil. Mužstvo však už na žiadny zápas nenastúpilo a futbalový klub musel zaplatiť pokutu.
Napriek všetkému bol vo svojom vnútri presvedčený, že sa futbaloví nadšenci v obci spamätajú a prestávka bude trvať iba rok. Hráči medzičasom vytvorili miniligový tím v mestskej lige v Novom Meste nad Váhom, alebo išli na ročné hosťovanie do okolitých klubov s očakávaním, že miestni obyvatelia uvidia ich aktivitu a bude im futbal v obci chýbať, čo povedie k tomu, že sa nájdu ochotní jedinci, ktorí začnú pracovať pre dedinský futbal. „Fanúšikovia zostali zaskočení, pretože neočakávali, že by som tím do súťaže neprihlásil,“ doplnil Barborík. Po jesennej časti opätovné stretnutie ne obecnom úrade neprinieslo nič nové, len prázdne slová, čo by sa malo a aké to bolo kedysi, no bez jediného slova "tak ja do toho idem".
Pokus o obnovenie nevyšiel
Nádej na lepšie časy svitla až v polovici roku 2012. Partia na čele s Radovanom Talianom a Jaroslavom Bačom chcela znovuobnoviť fungovanie futbalového tímu. Pôvodná dohoda znela, že sa oslovia prioritne členovia domáceho klubu, doplnia sa o ďalších hráčov z okolia a mužstvo bude trénovať a hrať prípravné zápasy s tímami z okolia, ktoré budú práve voľné. Odohralo sa dvanásť priateľských zápasov a na jar 2013 sa na stretnutí malo rozhodnúť, aké kroky sa spravia pre znovuobnovenie činnosti klubu, príprave do novej sezóny a aké bude ďalšie fungovanie. Napokon k spoločnej dohode zástupcov prípravného výboru znovu obnoveného klubu a obcou neprišlo. Problém nastal najmä vo financovaní. „Opäť sme sa stretli na obecnom úrade. Od zástupcov prípravného výboru, Jarka Baču a Rada Taliana bol predostretý plán odkiaľ získať hráčov, pre doplnenie kádra domácich hráčov. Po prepočítaní ceny za hosťovanie sme sa však dostali na čiastku okolo tisíc eur za sezónu. Keď sme k tomu prirátali všetky ďalšie náklady potrebné na rekultiváciu spustnutého ihriska a ročný chod klubu, pohybovali sme sa okolo štyroch tisícok. Keďže konkrétne riešenia, okrem financovania zo strany obce, na získanie týchto peňazí neboli a obec ako taká nebola schopná poskytnúť tak veľkú čiastku do tohto projektu, ku konkrétnej dohode o finančnej pomoci nedošlo. Stretnutie sa skončilo s tým, že sa zástupcovia prípravného výboru znovu obnoveného klubu pokúsia osloviť firmy pôsobiace vo Vaďovciach o finančné sponzorstvo, aby čiastočne odbremenili obec. Pani starostka prisľúbila, že sa obec bude takisto podieľať určitou sumou. Nemohla však na stretnutí sľúbiť celé znášanie všetkých nákladov, boli to nereálne požiadavky. Myslím, že ďalším problémom bolo i to, že by sa mali obecné peniaze použiť na úhrady za hosťovanie hráčov z iných klubov, nakoľko obec by si tieto peniaze nemala ako vykázať v účtovníctve. Nie je žiadnym tajomstvom, že platby za hosťovania medzi mnohými klubmi v najnižších súťažiach idú takpovediac "bokom". “ vysvetľoval Barborík.
Iný názor na vec má Jaroslav Bača, ktorý na prelome rokov 2012 a 2013 plánoval rozbehnúť dianie vo futbalovom klube. „Hráči boli väčšinou vybavení iba za registráciu. Mali sme pripravení aj šesťčlenný výbor. Myslím si, že pred rokom by sme boli schopní zabezpečiť klub finančne. V obci sú firmy, ktoré by prespievali tak, ako v minulosti. Bez peňazí obce by ale naše fungovanie nebolo možné. Dostatočnú podporu zo strany obce sme však nedostali, pretože tá nechcela dávať peniaze na cezpoľných hráčov,“ reagoval Bača.
Tuková chce osloviť mladú generáciu
Starostka obce Alžbeta Tuková v predvolebnom programe spomínala záujem o obnovu chýbajúceho futbalového oddielu. „Budem sa snažiť hovoriť hlavne s mladými ľuďmi, či by sa podarilo obnoviť tradíciu futbalu. V prípade záujmu určite ich určite podporím. Dôraz budem samozrejme klásť na to, aby bol čo najvyšší počet hráčov zároveň miestnymi občanmi. To by dávalo prísľub udržania tímu aj do budúcnosti,“ povedala Tuková.
