NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Roman Nadányi sa v roku 2010 ako spevák skupiny Matka Guráž predstavil na európskom turné legendárnej anglickej kapely Smokie. Spevák, herec a moderátor sa zároveň vydal na neľahkú cestu. Prostredníctvom rockovej hudby bojuje proti šikanovaniu, rasizmu a diskriminácii. V programe Križovatky vlastných ciest apeloval prostredníctvom pozitívnych textov aj na myslenie novomestských tínedžerov.
Zažil si vypredané koncerty na európskom turné anglickej rockovej legendy Smokie, ako spevák skupiny Matky Guráž, ktorá im robila predskokana.
- Dali sme sa dokopy cez jeden telefonát na pumpe. Robila to česká agentúra a zabezpečovala zimný štadión v Žiline a potom sa to presunulo do Anglicka. Spevák Chris Norman s nimi neúčinkuje už vyše dvadsať rokov. Z pôvodnej zostavy tam hrá už iba basgitarista Terry Uttley, inak je to celé pomenené. Chris Norman vystupuje dnes už sólovo.
Roman, ako sa rockový spevák dostane k boju proti rasizmu a šikanovaniu?
- Začal som spolupracovať s agentúrou speváka Borisa Lettricha, ktorá existuje už jedenásť rokov. S Borisom sa poznáme veľmi dlho a niekoľko rokov s ním spolupracujem aj v tejto oblasti. Na začiatku som ho oslovil, či by nemal záujem rozšíriť okruh členov agentúry. Takto vznikla ďalšia hudobná zostava, ktorá oslovuje prostredníctvom textov a melodickej hudby mladé publikum s cieľom poukazovať na negatívne dôsledky šikanovania, rasizmu či diskriminácie.
Ako porovnávaš situáciu na školách v tvojich žiackych a študentských rokoch so súčasnou dobou?
- Šikanovanie sa dialo aj v období, keď som školské lavice dral aj ja. Myslím si, že dnes je situácia určite horšia. Je to nevhodným vplyvom rodiny, výchovou, stresom, nedostatkom času. Dnes mnohí ľudia dokážu svoje deti odložiť a zavrieť im ústa výpočtovou technikou. Je doba médií, informácií, technológií. Deti sa v škole porovnávajú a zisťujú, čo kto má. Tým sa to začína. Ja mámtoto, a ty to nemáš...
Svet má dnes pomýlené hodnoty.
- Deti, keď sa narodia, sú nepopísaný papier. To, čo sa deje potom, je odozva na ich najbližšie okolie. Dnes je ľudskosť, pravdovravnosť, vzdelanosť cestou III. triedy. V dnešnej dobe znamená byť in, keď je človek drzý, arogantne sebavedomý a privlastňuje si prácu druhého. Spolu s mladými poslucháčmi chceme nájsť správne cesty, ktoré im na životných križovatkách určia ďalší osud.
Zažil si, že po koncerte za tebou prišli deti a vyšlo najavo, že sú šikanované a diskriminované a dovtedy to nikto ani netušil?
- Stalo sa to. Dokonca nám deti písali priamo e-maily do agentúry. Snažili sme sa im pomôcť a riešiť ich situácie, pokiaľ to bolo v našich silách. Podstatné je, aby obete šikanovania o tom dokázali otvorene rozprávať a nebáli sa priznať, ako je im ubližované.
Silnou stránkou sú aj texty skladieb, ktoré trojčlenná kapela prezentuje. Kto sa stará o ich vznik?
- O hudobnú stránku i textovú stránku sa stará Boris Lettrich. Ten pripravuje aj aranžmány. Ja mierne spolupracujem najmä na hovorenej časti.
Deti vám môžu posielať svoje príbehy, neuvažovali ste ich aj zhudobniť a využiť v textoch?
- Zatiaľ v tomto smere neuvažujeme, ich texty a príbehy samostatne zaraďujeme do súťaže. Keď ich literárne diela budú naozaj dobré, chceli by sme z týchto prác vydať knižku. Predsedom poroty bude známy spisovateľ Jozef Banáš. Už k nám prišli naozaj zaujímavé veci, dúfame, že sa takýchto prác nazbiera dosť na vydanie knižky.
V niekoľkých koncertných zostavách agentúry fanúšikovia spoznávajú členov známych skupínAYAa Matka Guráž.
- Tento projekt však nie je ani o skupine AYA, ani o skupine Matka Guráž. Z kapely Matka Guráž som už odišiel pred dvoma alebo troma rokmi a pokiaľ mám informácie, tak skupina už ani nehrá. Nie je to ani čistokrvné zloženie skupiny AYA, v ktorej sa Boris Lettrich preslávil. Boris Lettrich so svojou partiou má v agentúre na starosti protidrogovú tematiku, alkohol, cigarety. My sa zaoberáme medziľudskými vzťahmi, šikanovaním a diskrimináciou.
Ty si počas koncertov Matky Guráž zažil nejaké prejavy rasizmu a násilia?
- Niektorí ľudia to majú v hlavách. Na pódiách sa pohybujem dvadsať rokov a naozaj som sa stretol s rôznymi ľuďmi. Vždy sa snažím s nimi rozprávať a zisťovať, čo ich k tomu vedie. Väčšinou ide o ľudí, ktorí boli v minulosti nepochopení a zakomplexovaní a odložení od rodiny. Nikto sa o nich nestaral a začala ich vychovávať ulica. A už to išlo. Nevhodné partie, k tomu negatívne návody na internete.
