V j ho strede pláva jeden zo spadnutých stromov, ktorého konáre využili na vybudovanie veľkej hrádze.
STARÁ MYJAVA. Bobrom sa v trenčiansko - novomestskom regióne zapáčilo. Po ich usalašení pri Potvoriciach i v Zlatovskom kanáli si tento chránený živočích vybudoval rozsiahlu bobriu hrádzu na potoku v úseku v blízkosti cesty medzi Myjavou a Starou Myjavou. Bobria hrádza dosahuje výšku približne jeden meter, priamo nad tokom potoka sa šplhá do výšky takmer dvoch metrov.
Bobor patril k vyhynutým druhom
Bobrom, ktorí boli do roku 1977 uvádzaní v Československu ako vyhynutý druh, sa v našom regióne očividne darí. Rodinka bobrov si v blízkosti Starej Myjavy v posledných mesiacoch vybudovala súkromnú priehradu.
Dlhú hrádzu vyrobili pomocou mocných konárov, bahna a mačiny. V strede jazierka je zrútený strom, ktorý je prehryzený typickým spôsobom do kužeľa mocnými zubami bobrov.
„Pravdepodobne tu majú až tri nory. V minulých rokoch sme to tu nemali. Bobry si to vytvorili všetko samy,“ povedal Juraj Bitarovský z Bukovca. Niekoľko brlohov si myjavské bobry vyhrabali do brehov a aj počas našej návštevy hrádze z nich vychádzali zvuky.
V týchto brlohoch prespia najdlhšiu časť zimy bez silnejšieho poklesu teploty tela. Smer pohybu plávajúcich bobrov pod kalnou hladinou občas prezrádzali vzduchové bubliny na povrchu nimi vytvoreného jazierka.
Meria takmer meter
Uvidieť bobra, ktorý je najväčším európskym hlodavcom s dĺžkou od 75 do 100 cm a hmotnosťou 15 až 30 kilogramov, však pri výstavbe hrádze jednoduché nie je.
„Je aktívny najmä večer a v noci. Dá sa ho aj zazrieť, ale musí tu byť ticho a treba na neho vyčkať dlho. Cez deň, keď okolo chodí množstvo áut, nebudú nič podnikať. Ale v noci im doslova svietia oči,“ pokračoval Bitarovský.
Najväčší strom spadnutý do vody, ktorý bobrom neodolal, postupne pripravili o konáre. Bobor hryzie kmeň stromu sediačky, stabilitu si pritom zabezpečuje chvostom. Ten u dospelého jedinca dosahuje až 40 centimetrov. Dômyselnú stavbu zabezpečili aj štrbinami pre zabezpečenie prepúšťania časti prietoku.
„Bobria hrádza je zážitkom najmä pre deti. Ale zastavujú tu aj autá, aby si stavbu bobrov šoféri odfotili,“ dodal na aute okoloidúci pán z Topoľčian.
Bobor spotrebuje množstvo dreva s kôrou
Bobry žijú v kolónii a bobrie páry zotrvávajú spolu počas celého života. Vyhľadávajú miesta, kde sú na brehoch prevažne mäkké dreviny - jelše, vŕby, topole či brezy. Staviteľkami stavieb sú samičky, samčeky materiál prinášajú a podávajú. Bobor spotrebuje za rok až 4000 kilogramov dreva s kôrou. Pohyb pod hladinou im nerobí problém, dokáže na jedno nadýchnutie vydržať vo vode až 20 minút.
„Na Slovensku sa bobor vyskytoval najmä v povodí rieky Váh, Hron, okolo Dunaja, Dudváhu a na východnom Slovensku. Posledné stopy po výskyte bobra sa na Slovensku objavili okolo roku 1910.
Na Slovensku sa potom začal objavovať až po roku 1985,“ povedal ochranár Peter Nováčik z Nového Mesta nad Váhom. Dostal sa sem po riekach Morava a Dunaj. Odhad bobrov na Slovensku sa v súčasnosti pohybuje od 700 do 750 kusov.
V našom regióne sa bobrom darí
Životné podmienky pre život bobrov, ktorých v minulosti vyhubili pravdepodobne ľudia a industrializácia, sa na Slovensku zlepšili. „Zlepšujú sa im podmienky vhodné pre život. Na Slovensku je menej poľnohospodárskej činnosti ako bývalo, na riečnych tokoch je väčší pokoj,“ potvrdil Nováčik, štatutár občianskeho združenia Brečtan.
Bobor sa rozmnožuje jedenkrát za rok, a to v januári až marci, v závislosti od počasia.
Pári sa vo vode a mláďatá prichádzajú na svet po 105 -109 dňoch v mesiacoch apríl až jún.
Bobry sa na Slovensku rozširujú predovšetkým v dvoch lokalitách. „Okolo Záhorskej nížiny sa rozšírili bobry pochádzajúce z dolného Rakúska. Po rieke Orava sa bobry dostali z Poľska až na horné Považie,“ dodal Peter Nováčik.
