Otvorené sochy zvierat i postavy ľudí v pohybe z ateliéru Vojtecha Kokeša sú nezvyčajné. Tvorí ich z kovových plátov.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM.Pozoruhodná postava súčasného sochárstva Vojtech Kokeš (nar. 1961) absolvoval prvé výtvarné krôčiky u akademického sochára Milana Struhárika v Novom Meste nad Váhom, kde vyrástol.
Dnes je uznávaným sochárom, ktorý pracuje výtvarnou technikou ojedinelou na celej planéte. Tvorí sochy ľudí a zvierat z cínových a bronzových plátov. Vďaka zaujímavému výtvarnému štýlu vdýchol svojim sochám skutočný život a pohyb.
Vyrástli ste v Novom Meste nad Váhom, vystavujete tu však po prvýkrát v živote. Aký bol návrat do mesta detstva a mladosti?
- S akademickým sochárom a mojím prvým učiteľom Milanom Struhárikom udržujeme kontakt. Zavolal mi do Prahy a pri návšteve mi povedal, že je veľká škoda, že som nevystavoval už na predchádzajúcich výstavách, keďže sochy tvorím už dlhšiu dobu. Som veľmi rád, že som mohol navštíviť miesta, kde som vyrastal.
Do sveta výtvarného umenia vás priviedol práve novomestský sochár Milan Struhárik. Ako si spomínate na svoje začiatky?
- Ja som sa síce narodil vo Valticiach na Morave, ale do materskej, základnej i strednej školy som chodil v Novom Meste nad Váhom. Odišiel som, až keď som rukoval na základnú vojenskú službu. Milan Struhárik ma učil v Ľudovej škole umenia v tomto meste. Mal som talent, ktorý pán Struhárik rozvinul, dal mi základy. Sú to krásne spomienky.
Sochy ste však v Novom Meste nadVáhomešte netvorili.
- V Ľudovej škole umenia som skutočne začínal maľbami a kresbami. Sochy sa mi páčili od malička, ale začal som ich tvoriť až po príchode do Prahy. Tu som najskôr absolvoval súkromné štúdium u akademického sochára Josefa Adámka. Potom som pokračoval na Vysokej škole umeleckopriemyslovej, kde ma viedol akademický sochár Kurt Gebauer.
Prešli ste k veľmi zaujímavej technike vzniku sôch. Má tento spôsob výtvarnej práce historický základ už v dávnych dobách?
- Modelovanie do vosku je staré dvetisíc rokov. Týmto spôsobom modelovali bronzové sochy už starí Feničania.
Vaše sochy vznikajú z bronzových a cínových plátov. Máte vo svete v tomto smere kolegov, ktorí sa venujú niečomu podobnému?
- Poňatie, ktorým tvorím sochy vznikajúce z plátov kovov a sochy sú potom priehľadné a deravé, tak takto tvorím skutočne iba ja. Zisťoval som, či vôbec ešte na celej našej planéte robí sochy týmto spôsobom niekto iný. Nikoho takého som ale nenašiel.
Ako ste vôbec došli k tomu, že priehľadné sochy budete tvoriť z bronzových a cínových plátov?
- Ja som pôvodne zobral tri základné materiály - kameň, drevo a bronz. Všetky sa chovajú ako „plné“. Bronzová socha je však dutá a ja som ju začal čím ďalej viac a viac otvárať. Je v tom aj veľa filozofie, jin a jang.
Zameriavate sa na ľudí a zvieratá, ktorým vdychujete formou kovových plátov zaujímavú dynamiku.
- Zaujíma ma najmä figuratívna tvorba. Robil som veľa koní, vytvoril som v roku 2008 aj jazdeckú sochu z bronzu v životnej veľkosti Francesca Petrarcu. V mojich rukách vznikol Orol, Carmen a teraz robím Draka. Tá technika, ktorou robím, zvýrazňuje pohyb, aj kone vyzerajú, akoby sa hýbali. V bronzovej soche s názvom Stádo je znázornených sedem koní, ktoré bežia. Je to znásobené aj tým, že socha nie je plná. Rád robím rôzne témy, musím to meniť, pretože by som sa začal nudiť. Venujem sa aj abstraktnej tvorbe. Potrebujem vždy niečo nové a nové.
Vznik sochy stvárnenej z mnohýchplátov je určite časovo náročný. Zvyknete aj prerábať počas svojej práce?
- Na rozdiel od všetkých ostatných sôch, ktoré sa modelujú iba po povrchu, ja tvorím povrch vlastne až na koniec. U mňa vzniká najskôr konštrukcia. Kým urobím jednu sochu, trvá to minimálne pol roka až jeden rok. Pol roka potom sa to ešte odlieva. Je to úplne iný proces ako pri vzniku tradičných sôch. Sochu tvorím v ateliéroch, pred jej vznikom si niekedy načrtnem jej kresbu. Počítač vôbec v tomto smere nepoužívam.
Kópie vašich sôch zrejme pri tejto náročnej technike existovať nikdy nebudú.
- To, čo ja vymodelujem vo vosku, tak sa odlieva technikou takzvaného strateného vosku. Vosk je vo forme, dá sa to do pece a tam vosk zhorí a zmizne.
Do tej diery sa potom naleje bronz. Dá sa urobiť iba jeden jediný odliatok a nedajú sa robiť žiadne kópie. Keby sa to pokazilo, tak polročná práca je preč. Keď tečie bronz, je tam teplota vyše 1000°C.
