TRENČÍN. Legendy a mýty o tajnej hradnej chodbe ožili v diskusiách medzi Trenčanmi. O objave údajného tajného tunela teraz diskutuje veľa Trenčanov aj na internete.
Reakcie na sociálnej sieti rozprúdil žartovný príspevok jedného z Trenčanov o údajnom objave tunela spájajúceho hrad s obcou Skalka nad Váhom.
I keď išlo o humorný príspevok, je pravdou, že mnohí Trenčania v existenciu tunela veria.
Tajná chodba na hrad a ešte tajomnejší, stále neobjavený hrob Matúša Čáka Trenčianskeho prebúdza predstavivosť Trenčanov.
Rozšírenie mýtu o tajnej chodbe
„Čítala som o objave chodby, ktorá by mala spájať hrad s druhým brehom Váhu. Už som dávnejšie niečo také počula, ale nikdy nič konkrétnejšie. Podľa mňa by to bol zaujímavý objav aj pre turistov,“ povedala Marta z Trenčína.
Trenčania si už dávnejšie pamätajú historky, ktoré hovoria napríklad o tom, ako niekto kedysi vypustil kačku do hradnej studne a ona vyplávala vo Váhu.
Zmienka o prístupe do hradu
Podľa historika Vlastimila Hábla z Trenčianskeho múzea však na týchto povestiach nie je nič pravdivé. „Mýtus o prítomnosti tajnej chodby sa rozšíril najmä v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy si ľudia spájali zásobovacie chodby s tajnými tunelmi.
Bola to známa vec, ale vetvy tých chodieb boli zamurované,“ povedal Hábl.
Vyznávači teórie o tajných chodbách na hrade často používajú argument o zmienke o tuneli v starých listinách.
„V roku 1603 sa prvý z rodu Iležháziovcov, Štefan, ktorý vlastnil Trenčiansky hrad, dostal do sporu s cisárom Rudolfom II. Bol obžalovaný za urážku majestátu a odsúdený na smrť, ušiel do Poľska. Po úteku dostal trenčiansky magistrát prípis, že má zabrániť všetkými prostriedkami bývalému županovi v prístupe na hrad. Otcovia mesta vediac, akú má Ilešházi cholerickú povahu, napísali list, že Iležházimu nemôžu zabrániť vo vstupe do hradu, pretože ten má svoj tajný vchod aj východ, a že mu teda vo vstupe na hrad nevedia zabrániť,“ povedal Hábl.
Išlo zjavne o veľmi priehľadnú výhovorku ako sa dostať z nepríjemnej situácie. Tento list sa stal neskôr podkladom pre vznik legiend a fám o tajnej chodbe, vedúcej z hradu raz popod Váh, alebo na Brezinu.
Aj nález zásobovacích chodieb k barbakánu pred Dolnou mestskou bránou v roku 2006 oživil dávne povesti.
„Tomu sa dá rozumieť rôzne, pretože ako vieme, hrad má jeden vstup od mesta a druhý od lesoparku Brezina cez južné opevnenie. Od toho obdobia nikto nikdy nenašiel žiadnu zmienku o náleze alebo vytváraní tunela,“ povedal Hábl.
Povera o studni na Trenčianskom hrade
Historik vyvracia aj možnosť tajnej chodby vedúcej zo známej hradnej studne až na druhý breh Váhu.
„Nemá to logiku, pretože by sa museli kopáči podhrabať pod Váh. Studňa sa kopala až 40 rokov a odtiaľ by museli ešte kopať popod rieku a to dosť hlboko, keďže je tam spodná voda. Ako by sa tam dostali?“ pýta sa historik.
Podľa jeho slov by chodba bola aj bezpečnostným rizikom pre obyvateľov hradu. „Na hrade sa striedalo množstvo panovníkov a posádok, nie je možné, aby sa nejaká chodba alebo dlhý tunel utajil,“ dodal Hábl.
