Miroslav Harmady oživil rádiá z čias vojny

BZINCE POD JAVORINOU. Rádiomúzeum Miroslava Harmadyho predstavuje elektrotechnické poklady staré aj osemdesiat rokov. V rozsiahlej zbierke rádií sú aj prijímače, na ktorých Bzinčania tajne ladili a počúvali rozhlasové vysielanie z Londýna a Moskvy v časoch 2. svetovej vojny.

Neodradili ich ani domové kontroly nacistov, ktorí zisťovali, či obyvatelia obce nemajú naladené krátke vlny s dosahom zahraničných staníc.

V zbierke má aj osemdesiatročné rádio

Slávne rádio Telefunken z roku 1934, legendárna značka Philips z roku 1945 či obľúbené značky Harmonie (1949), Máj (1956), Blaník (1953), Poém (1959) či Rigonda z roku 1963 z produkcie československej Tesly. Aj tieto historické rádiá patria medzi skvosty zbierky Miroslava Harmadyho.

„Rádiotechnikou sa zaoberám odmalička. Vtedy sa používali elektrónkové prijímače a ja som sa začal v mladosti venovať ich opravovaniu. Staré rádiá boli konštrukčne skvele vyrobené,“ prezradil majiteľ obdivuhodnej zbierky, ktorý mnoho rokov pracoval v televíznom vysielači na Javorine.

„V čase, keď ľudia začali kupovať moderné tranzistory, končili elektrónkové prístroje častokrát na smetisku.

Rozhodol som sa ich zachraňovať pre ďalšie generácie. Je to spomienka na históriu elektrotechniky. Mám ich už vyše päťdesiat, len miesta na ich uskladňovanie ubúda,“ usmial sa Harmady.

Väčšina dodnes funguje

Na prednej stene mnohých rádií sú aj uvedené stanice, ktoré sa dali na starých mašinkách „chytiť“.
Minsk, Stockholm, Sofiu, Rigu, Drážďany, Rím či legendárny Luxemburg dokázali naladiť na rádiprijímačoch ich majitelia už pred desiatkami rokov.

„Väčšina rádií je dodnes funkčná. To, čo nefungovalo, som dokázal opraviť, ide to však strašne do peňazí. Súčiastky sú drahé. Jedna elektrónka stojí približne desať eur, v každej skrinke je ich aj šesť,“ vysvetlil Harmady.

Naladiť vtedajšie stanice je dnes však už takmer nemožné. Vysiela sa úplne inými technológiami a v iných vlnových dĺžkach. „Vysiela sa digitálne. Zopár vysielačov však stále vysiela starým systémom a niečo sa naladiť dá,“ potvrdil zberateľ.

Rádioznačky z celej Európy

V rodinnom dome zachránil Miroslav Harmady rádiá, ktoré by skončili na smetisku. Sú medzi nimi výrobky z Nemecka, Holandska, Ruska, najviac pochádza z Československa. „Tesla bola dlhé roky výhradným výrobcom na našom území. Rádiá sa vyrábali v Pardubiciach, Přelouči, Prahe i v Bratislave,“ zaspomínal si elektrotechnik.
Vo svojej knižnici skrýva unikátnu publikáciu, ktorá mapuje všetky rádioprijímače z rokov 1946-1964 vyrobené v Československu.
Sú v nej okrem technických parametrov znázornené schémy všetkých rádií zhotovených v týchto rokoch.
„Každé rádio sa dá podľa týchto schém opraviť. Mnohé exampláre z tejto knihy vlastním, je to dobrý pocit,“ pokračoval Harmady.
Súčiastky vtedajšej doby boli omnoho väčšie, výrazne väčšia bola aj spotreba elektrickej energie.
„Na spotrebu to boli náročné zariadenia. Skrinky boli vo väčšine prípadov drevené, plasty sa veľmi nepoužívali,“ vysvetlil zberateľ.

Elektrónky, ktoré boli zosilňovacím prvkom elektrického signálu, boli neodmysliteľnou súčasťou starých rádií.

„Elektrónky mali žeraviace vlákna a určitú dobu životnosti. Po čase ich museli majitelia vymeniť. Elektrónky napokon nahradili polovodiče - tranzistory a integrované obvody,“ vysvetlil Harmady.

Prvé rádiá si mohli dovoliť iba zámožnejšie rodiny. Kupovali si ich napríklad mlynári, rozhlasové vysielanie sa šírilo aj v úradoch a na farách.

Medzi najväčšie exponáty jeho zbierky patria gramorádiá, ktoré skombinovali rádio s gramofónom. V niektorých zariadeniach boli dokonca aj priestory pre uskladnenia platní.

Svokrovci mali problém s Nemcami

Miroslav Harmady vlastní rádiá, ktoré Bzinčanov informovali o vývoji 2. svetovej vojny správami staníc Londýn a Moskva.

„Zahraničné a vzdialené stanice Londýn a Moskva vysielali na krátkych vlnách. Tie sa veľmi dobre šíria. Ich počúvanie Nemci počas vojny zakázali. Dokonca niektoré prijímače museli mať znehodnotené krátkovlnné pásmo odobratím cievky,“ pokračoval. Jeho svokrovci počúvali počas vojny aj zakázané stanice.

„Zabudli prepnúť zakázané krátke vlny s Londýnom a Moskvou na povolené stredné vlny. Dozvedeli sa to Nemci a so zbraňou na nich ostro vystúpili a boli schopní im ublížiť. Svokra, našťastie, vedela veľmi dobre po nemecky a zachránila situáciu,“ zaspomínal si Harmady.

Na stredných vlnách vysielala neskôr Bratislava, Košice či Banská Bystrica. Kedysi populárna československá stanica Hviezda vysielala na dlhých vlnách.

„Mladí ľudia tam mohli počúvať modernú hudbu a zaujímavosti,“ zaspomínal si Miroslav Harmady na zašlé doby, ktoré nahradilo digitálne vysielanie.