BZINCE POD JAVORINOU.Trosky budovy veľkého mlyna s priľahlou a tiež zdevastovanou obytnou časťou sú nebezpečným miestom v centre Horných Bziniec. Po úmrtí jeho posledných vlastníkov prešiel do vlastníctva štátu.
Napriek opakovaným osobitým ponukovým konaniam vyhlásených Obvodným úradom v Trenčíne na odplatný prevod vlastníctva nehnuteľného majetku sa objekt s priľahlým pozemkom dodnes nepredal. Niet sa však čo diviť. Zrúcanina niekdajšieho skvelého mlyna určite nie je ozdobou rodiska Ľudmily Podjavorinskej.
Zničený mlyn nechce nikto kúpiť
Množstvo sutiny, zdevastované vnútorné i vonkajšie priestory, rozpadnutá strecha, polámané krovy, stopy po narkomanoch, prevalené podlažia, zo stien vytrhaná kabeláž, obscénne kresby a vulgárne nápisy po stenách.
Taký je pohľad na Miškovicéch mlyn, ktorý už roky chátra. V jeho blízkosti cítiť zápach širiaci sa zo zvyškov potoka, ktorý v minulosti poháňal mlynské koleso.
Prichádzajúca zima s množstvom snehu môže definitívne rozhodnúť o zrútení striech. Obec Bzince pod Javorinou už v roku 2007 požiadala vlastníka - Obvodný úrad v Trenčíne o stanovisko k majetkovému vysporiadaniu objektu.
Obvodný úrad v Trenčíne ako správca majetku štátu sa zničený objekt na parcele s výmerou takmer 700 m2 s priľahlými zastavanými plochami a nádvoriami snaží neúspešne predať.
Ani počas leta vypísaná cena 10 200 eur nikoho nezaujala. Cena nepodpivničeného dvojpodlažného objektu v zlom technickom stave pritom neustále klesá. Obvodný úrad sa ho snažil pred dvoma rokmi predať za 14 321 eur, tiež neúspešne.
Mlyn z roku 1924 niekoľkokrát horel
Slávny mlyn sa pravdepodobne svojej storočnice už nedožije. Objekt bol postavený v roku 1924 a posledným mlynárom v ňom bol Ján Miškovic, ktorý zomrel v roku 1949 vo veku 67 rokov.
Ten sa oženil s dcérou významného bzinského mlynára Jána Fialu (1859-1930) Oľgou (1892-1933) a mali dve deti Jána a Darinu.
Poslednou z rodu Miškovicovcou bola práve Darina, ktorá zomrela v 80. rokoch. Vtedy sa však v mlyne už dávno nemlelo. Podľa našich zistení posledné tony múky pomleli v mlyne v päťdesiatych rokoch. Niekoľko rokov fungoval v obytnej časti ešte poštový úrad.
Po jeho uzavretí a úmrtí oboch mlynárových detí začala rozľahlá budova chátrať. Počas niekoľkých desaťročí jej devastácie viackrát vyhorela. Niektoré z požiarov boli úmyselne založené. Zhoreli okná, zárubne, drevené podlahy i časti stropov. V rizikovom objekte hasili opakovane hasiči z Nového Mesta nad Váhom i Bziniec pod Javorinou, zasahovať musela aj policajná hliadka zo Starej Turej. Pred štyrmi rokmi tu asociáli podpaľovali aj slamené matrace, ktoré spôsobili rozsiahly požiar.
Mlyn mal veľmi dobrú povesť
Zrúcanina Miškovicéch mlyna je už iba historickou spomienkou na slávne časy vychýreného mlyna.
Obilie tu nemleli iba roľníci z Horných a Dolných Bziniec, ale aj gazdovia z okolitých obcí. Chodievali sem aj roľníci z Dolného Srnia či Kostolného.
„Voda išla z potoka ponad mlynom a poháňala mlynské koleso, aby sa mohlo mlieť. Podľa pamätníkov to bol najlepší mlyn v Bzinciach. Roľníci sem zbožie vozili na vozoch. Niektorí priviezli jeden-dva mechy, iní aj päť vriec.
Podľa toho, aký to bol gazda,“ zaspomínal si Ján Konečník (85) zo Bziniec pod Javorinou. Podľa jeho slov si prácu mlynára obyvatelia veľmi vážili, pretože to bol poctivý mlyn.
„Múka tu bola veľmi kvalitná. Seriózna práca mlynára sa rozchýrila a on mal prácu počas celého roka. V prednej časti budovy boli izby, v ktorej bývala rodina mlynára. V zadnej časti nechýbala sýpka a množstvo ďalších hospodárskych miestností. „V roku 1950 sa v mlyne v Horných Bzinciach ešte pracovalo, jeho definitívny koniec mohol byť pravdepodobne v polovici päťdesiatych rokov,“ pokračoval Ján Konečník.
V mlyne sa nemelie už desiatky rokov
V mlyne sa ušla práca aj ľuďom, ktorí nemali peniaze. „Niečo si tu odrobili a dostali múku,“ potvrdil Konečník.
Sám si dobre pamätá, ako jeho rodičia od mlynára Jána Miškovica kupovali kvalitnú múku. Pri mlyne bol vždy veľký pracovný ruch, striedali sa tu vozy so zapriahnutými koňmi i kravami privážajúcimi obilie a odvážajúcimi múku.
„Problémy nastali potom aj s potokom, prerušila sa voda tečúca k mlynu. Ľudia vtedy neboli zvyknutí, aby mlyn poháňali elektrikou. Museli by prerobiť celý systém pohonu. Už sa tam potom nemlelo,“ pokračoval pamätník čias spred vyše šesťdesiatich rokov. Jedno z oddelení obytnej časti obsadila načas pošta, ktorú neskôr z tohto objektu premiestnili na iné miesto. „Po úmrtí posledných členov rodiny Miškovicovcov ostal objekt prázdny.
Nemal sa o to kto starať. Najlepší mlyn, ktorý poznali gazdovia zo širokého okolia, skončil napokon takto neslávne,“ dodal Ján Konečník.
