Farnosť v Opatovej nad Váhom oslavuje 225. výročie svojho vzniku. Opatovský kostol je jediným farským kostolom zasväteným svätému Stanislavovi.
TRENČÍN. Obec Opatová, ktorá patrí od roku 1985 do Trenčína, patrí nielen k najstarším dedinám na Považí, ale má aj zaujímavé dejinné osudy.
Cez jej územie viedla oddávna obchodná a vojenská cesta, dodnes zachované chotárne názvy Stráže a Pod stráže svedčia o tom, že ju zabezpečovali osobitné strážne oddiely. Dosiaľ archeologicky nepreskúmaná je zaniknutá osada v Opatovskej doline s pozostatkami sakrálneho objektu nazývaná Hraho (Hrako), aj Hrahna, podobne i pôvodný cintorín, niekde medzi takzvanou Starou Opatovou a Suchými Potokmi.
Dedina opáta
Do písanej histórie sa Opatová dostala v zaujímavých súvislostiach a pod iným menom, keď v roku 1238 daroval Belo IV. benediktínom na Skalke časť dediny Geszte, ktorá patrila predtým Trenčianskemu hradu. To bol zárodok dnešnej Opatovej, nazývanej od roku 1424 už dedinou opáta, predstaveného mníchov - Villa abbatis. Jeden čas sa menovala dokonca Opátova Skalka (Appati Zkalka (1598).
Opatová pôvodne patrila pod správu fary a Kostola sv. kríža v Dobrej, doloženého roku 1310. Spolu s Kubrou a Kubricou bola jej fíliou aj v čase reformácie od konca 16. storočia. Evanjelický farár v Dobrej tu mal poľnohospodársku pôdu, vyberal peňažné a naturálne poplatky.
Situácia sa zmenila v čase rekatolizácie, keď dal Juraj Ilešházi vyhnať evanjelických kňazov z Dobrej i Teplej. Jezuiti, ktorí prišli v roku 1664 na Skalku, čoskoro spravovali aj niektoré farnosti v archidiakonáte. Obce Dobrá a Opatová boli pričlenené k teplianskej farnosti pravdepodobne od roku 1671, pričom Dobrá a Opatová s Kubrou a Kubricou vytvorili jednu jej filiálku.
Do druhej patrili Trenčianske Teplice a Príles. Pretože teplianska farnosť sa takto stala veľmi rozsiahlou, od roku 1726 obce Kubrá a Kubrica boli vyčlenené z teplianskej farnosti a pričlenené do Soblahova.
Stavba kostola
Ako píše Jozef Branecký, Opatovčania horeli túžbou, aby mali svoj kostol, kde by niektorí jezuita viedol sv. omšu a kázeň. Opatová patrila naďalej k majetku opátstva Skalky. Jej obyvatelia boli želiarmi jezuitov, tí tam mali veľké gazdovstvo, majer, chovali dobytok, ovce. V Opatovej vlastnili mlyn, patril im pivovar aj dva umelé rybníky.
Katolícki veriaci sa konečne dočkali - na konci 17. storočia sa začalo so stavbou kostola. Práce sa zúčastnili všetci veriaci v Opatovej, či už ako murári, tesári, lámali kameň, pálili tehly.
Mnohí prispeli aj peniazmi, napríklad roľník Martin Meliš daroval na stavbu kostola 150 zlatých, ktoré za roky tvrdo nagazdoval a našetril. Do svätyne pripravili oltár, na obraze bol zobrazený biskup svätý Stanislav pred poľským kráľom Boleslavom II. Prekrásne boli drevené časti oltára zdobené zlatom, zruční opatovskí majstri vytvorili vyrezávané lavice.
Posviacka nového kostola zasväteného sv. Stanislavovi, bola 1. júna 1701 za účasti nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského a stoviek veriacich, nielen z okolitých dedín, ale aj z Moravy. Trenčiansku procesiu viedol rektor jezuitov Henrik Berzevici. Ku kostolu pristavali vežu až v roku 1717, vtedy dokončili aj dva bočné oltáre. V roku 1773 po zrušení jezuitskej rehole prešla správa opátstva na Skalke pod patronát takzvaného
Študijneho fondu, aj udržiavanie farského kostola v Opatovej prešlo pod jeho administratívu.
Z pôsobnosti fary v Trenčianskej Teplej sa Opatová vyčlenila ako samostatná fara roku 1789 a jej fíliou sa stala Kubrá.
Stalo sa tak 16 rokov po zrušení rehole jezuitov a jestvovania správy Študijnej základiny. Z pôvodného kostola zo Skalky bol prenesený organ do farského kostola v Opatovej. Prvým farárom sa stal 25. októbra 1789 Ján Michalovič. Odvtedy sa začala v Opatovej viesť aj samostatná cirkevná matrika. Farský dom bol postavený vďaka jezuitom, čiastočne z kameňa, pálených a surových tehál. Pôvodne slúžil ako plátennícka dielňa.
Kostol sv. Stanislava
Opatovská farnosť sa môže pýšiť slovenským unikátom. Ako jediný farský kostol na Slovensku je totiž zasvätený svätému Stanislavovi, patrónovi Poľska a Krakowskej arcidiecézy. V súčasnosti farnosť tvorí Opatová, Kubrá a Kubrica, ktorá prešla pod opatovskú farnosť pred dvanástimi rokmi. Podľa slov súčasného farára Jána Viciana je známy aj presný počet pokrstených ľudí vo farnosti od začiatku jej existencie. Je ich presne 12 873.
Všeobecnú dôveru a úctu veriacich požíval obľúbený kňaz Štefan Chmela, ktorý sa v rokoch 1968-74 zaslúžil o generálnu opravu kostola a organa i postavenia novej fary. Na tomto mieste je treba spomenúť aj štátnou mocou prenasledovaného profesora Štefana Hlaváča i ďalšieho rodáka z Opatovej, známeho kresťanského publicistu Mariana Gavendu.
Zdroje: Vančo, S.: Z minulosti našej obce, 2013, Vlastivedný zborník múzea a hradu v Trenčíne, 1969, Šišmiš, M.: Z dejín bývalých obcí na území Trenčína, in: monografia Trenčín. I. diel, Informácie z farnosti Opatová nad Váhom
