TRENČÍN. Po medializácii problematického vstupu pre hendikepovaných do budovy Posádkového klubu - Domu armády v Trenčíne zareagoval na článok Trenčan Martin Krajčovič.
Podľa jeho vyjadrenia nie je vybudovanie plošiny do Domu armády prioritné, keďže do budovy sa vozičkári dostanú bočným vchodom. „Čo je však oveľa dôležitejšie, že sa my vozičkári nedostaneme cez schody do hlavnej sály a do priestorov toaliet. Rád by som navštevoval množstvo kultúrnych podujatí, táto bariéra mi ale bráni vstúpiť. Keďže mám rád kultúru, som nútený chodiť do divadla do Nitry a Bratislavy, čo ma stojí dosť finančných prostriedkov. Domasedom však nechcem byť,“ dodal Martin Krajčovič.
Budovu posádkového klubu spravuje ministerstvo obrany - konkrétne Agentúra správy majetku Bratislava. Bola postavená ešte v roku 1985, keď nebolo povinné zriaďovať bezbariérový prístup do objektov podobného charakteru. „Vzhľadom na obmedzené zdroje rezortu obrany nebola odvtedy táto budova významne rekonštruovaná, ani modernizovaná. Rezort obrany však má záujem napraviť tento stav, tak ako to už urobil v prípade sociálnych zariadení, ktoré sa počas rekonštrukcie prerobili na bezbariérové. Budova bola zaradená aj do zoznamu objektov v súvislosti s Národným programom rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020,“ povedala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková. Bezbariérový prístup by sa teda mal rozšíriť aj na vstup do divadelnej sály a sociálnych zariadení.
„Termín realizácie bude závisieť od finančných prostriedkov, ktoré bude mať rezort obrany k dispozícii,“ dodala Balleková.
S nedostatkom financií Martin Krajčovič nesúhlasí. Podľa jeho slov je u nás najväčšou bariérou myslenie ľudí. „Nikdy nebudem akceptovať výhovorky, že niet dosť financií. Jasne vidieť, že peňazí na rozhadzovanie je vždy dostatok. Za všetkým sú vždy mysliaci tvorovia,“ hovorí Martin Krajčovič. Sám sa svojimi nápadmi snažil prispieť k zlepšeniu života postihnutých v Trenčíne - výťah na radnici či základnej škole, alebo odstránenie sedadiel v prvom rade v kine Max, aby vozičkári nemuseli sedieť v chodbičke, alebo vytvorenie centra pre zdravotne znevýhodnené deti.
Ako neuspokojivú hodnotia problematiku bariérovosti priestorov na kultúrne a spoločenské podujatia aj v Asociácii organizácií zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky (AOZPOSR).
„Do mnohých priestorov sa vozičkári vôbec nedostanú, to sa týka hlavne starších budov. Ale ani v prípade novších stavieb, kde by už mali platiť zásady bezbariérovosti, nie je, bohužiaľ, možné povedať, že sa toto dodržiava a uplatňuje všade. Náprava v tejto oblasti, akokoľvek je podložená zákonmi a predpismi, naráža na mnohé prekážky, či je to nedostatok peňazí, ľahostajnosť a neochota, myslenie ľudí a podobne,“ povedala Katarína Dekánková z AOZPOSR.
Podľa jej slov si to vyžaduje najmä veľa trpezlivosti, húževnatosti, dobrej vôle a v neposlednom rade kontinuálne vzdelávanie všetkých zúčastnených.
