NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Študent osemročného gymnázia Vladimír Smetana má za sebou neuveriteľné stretnutia. Pred vyše tristo rokmi sa zvítal aj so slávnym fyzikom Isaacom Newtonom, ktorému práve v tej chvíli padalo na hlavu legendami opradené jablko.
Vladko uvidel v ďalekej minulosti na vlastné oči vznik myšlienky o zemskej príťažlivosti a so zážitkami s cestovaním v čase sa začal deliť aj so svojimi čitateľmi. Už niekoľko rokov píše sci-fipoviedky, v ktorých cestuje storočiami.
Básne nahradila vedecká fantastika
Mladučký autor vedecko-fantastických príbehov začal svoju literárnu dráhu výrazne odlišným žánrom.
„V roku 2011 som začal písať prvé básne. Aj som chodil recitovať. Mal som vtedy jedenásť rokov. Dokonca niektoré z nich boli uverejnené aj v regionálnych novinách v Beckove. Čítal som vtedy veľa básní, tak ma to inšpirovalo,“ prezradil Vladko Smetana.
Vzorom mu bola aj mama, ktorá mu dávala čítať svoje vlastné literárne myšlienky. Hoci ich nepublikovala, jej synovi sa zapáčili.
Láska k vedeckej fantastike u Vladka čoraz viac zatláčala tvorbu básní do úzadia. Presedlal na moderný sci-fižáner a čoraz viac začal inklinovať k dielam svetoznámych autorov. „Veľmi obľubujem najmä knihy Julesa Verna, veľa som z nich prečítal. Čítal som ich už ako desaťročný, jeho romány mi dala mamina. Aj tieto knihy, ktoré som očami vždy rýchlo zhltol, boli odrazovým mostíkom k písaniu sci-fipoviedok,“ pokračoval študent kvarty. Vladko netrávi voľný čas hraním bezduchých počítačových hier. Svoj voľný čas venuje štúdiu odbornej problematiky a písaniu príbehov z ríše fantázie.
Vesmír je jeho svet
Vladkove poviedky prerazili aj do literárnych zborníkov. Niekoľko z nich bolo uverejnených aj v antológiach sci-fi poviedok s názvom Keď si vymýšľam. „Prvýkrát som mal sci-fipoviedku Výlet do minulosti uverejnenú v zborníku už v roku 2012. O rok pribudla do zborníka Keď si vymýšľam ďalšia poviedka. Tá mala už mysteriózny námet prepojený s fantastikou,“ pokračoval Smetana. Nadchlo ho predovšetkým cestovanie v čase, prepojenie svetov, ale aj existencia alternatívnych vesmírov. „Prvým čitateľom pred zverejnením poviedky je moja mamina. Tá mi aj poradí, či niečo vylepšiť a skontroluje pravopis a opraví chybičky,“ usmial sa. Na jeho konto pribúdajú stále nové a nové dejové zápletky.
„Teraz som písanie trošku utlmil, pretože sa musím veľa učiť do školy. Najviac času na písanie býva počas prázdnin. Či raz napíšem nejakú knižku ešte neviem, ale možné je všetko,“ usmial sa.
Nie veľa študentov fyzika nadchne. Pre Vladka Smetanu je však najobľúbenejším predmetom, poznatky z vedy sú pre neho zároveň aj ďalším literárnym námetom. Má rád aj cudzie jazyky, baví ho angličtina i španielčina.
„Keď sme sa na fyzike učili o fyzikovi a matematikovi Isaacovi Newtonovi, dostal som nápad vložiť jeho objavy do vedecko-fantastického príbehu. To bola moja prvá poviedka a bola úspešná. Potešil som sa, keď ju uverejnili. Prečítalo si ju tak veľa čitateľov. Písal som ju takmer dva týždne,“ teší sa mladý autor. Dej prvej poviedky mu vznikol v hlave pri relaxovaní vo vani, nad ostatnými rozmýšľal aj počas chôdze mestom, či pri večernom zaspávaní.
Tak mu napadol aj ďalší príbeh chlapca blúdiaceho v močarinách, ktorý hľadá bájneho vtáka.
„Vtáka, ktorý bol symbolom obce, bolo treba nájsť. Chlapec sa počas hľadania stratil v močiaroch a tam pribúdali jeho nové a nové dobrodružstvá,“ prezradil autor.
Chcel by letieť do budúcnosti
Vladimír Smetana miluje presuny v čase. „Keby som sa reálne mohol presunúť v dobe, bolo by to radšej do budúcnosti. Som zvedavý, čo ľudstvo za stovky rokov ešte čaká a čo nové vymyslí. Budú to určite skvelé objavy a vynálezy,“ predstavuje si mladý autor, ktorý by neváhal byť astronautom. Svoje literárne postavy rád presúva aj do minulosti.
Strojom času preniesol chlapca z ďalekej budúcnosti do čias minulých, ktoré sú pre súčasníka realitou. Predstaviť žiakovi z budúcnosti, ktorý úžíva tabletky poznania a stravuje sa v centre príjmu energie školu v 21. storočí, nebolo jednoduché. „Pre chlapca z budúcnosti to bol návrat do dôb, keď ešte rástla tráva, lietali motýle a štípali včely.
Do času, keď sa dalo ešte kúpať v jazerách a riekach. Pre žiaka, ktorý mal mobil zabudovaný priamo v uchu a na stretnutie so starou mamou sa presúval v lietacích strojoch, to bolo iba ťažko predstaviteľné,“ dodal Vladimír Smetana.
