STARÁ LEHOTA. Na koniec augusta 1944 občania Starej Lehoty v Novomestskom okrese nikdy nezabudnú. Pilot amerického bombardéra mal počas preletu nad západným Slovenskom technické problémy a musel sa núdzovo zbaviť deviatich bômb.
Z veľkej výšky pravdepodobne nespozoroval malú obec pod sebou a dopadajúce bomby zasiahli nič netušiacich dedinčanov. Zabili šesť obyvateľov a napáchali obrovské materiálne škody.
Medzi mŕtvymi boli aj dve malé deti. Pamätníčka Amália Behanová, ktorá dnes žije v Modrovej, prišla v okamihu o svoju sestru, mamu i starú mamu. Zranenú ju v posledných chíľach vyhrabali z trosiek zničeného domu.
Núdzové zhadzovanie bômb
Koncom augusta 1944 vyštartovalo viac ako 600 amerických bombardérov s cieľom bombardovať vybrané rafinérie na území Nemecka, Rakúska a Poľska.
„Lietadlá prelietali vo veľkých zoskupeniach, doslova kŕdľoch. Neraz sa stávalo, že došlo po poruche lietadla k potrebe núdzovo zhodiť či už bomby, alebo prídavné palivové nádrže, aby umožnili lietadlu i sebe šťastný dolet a pristátie,“ uviedol historik Martin Lacko z Modrovej.
Letci sa snažili bomby odhodiť na neobývané miesta -do lesov i na polia. Jeden z pilotov, ktorí 22. augusta prelietal nad západným Slovenskom ponad Považský Inovec, mal zrejme tiež technické problémy. Potreboval núdzovo zhodiť bomby. „Z výšky niekoľkých kilometrov si medzi lesmi pravdepodobne nevšimol malú obec, akou bola aj Stará Lehota. Najtragickejšie bolo, že bomby dopadli priamo do obce, navyše v čase obeda, keď boli domy plné ľudí,“ pokračoval Martin Lacko z Ústavu pamäti národa.
Americké bomby zabili šesť dedinčanov
Následky boli tragické - šesť mŕtvych, z toho dve malé deti. V tento deň dopadli bomby aj pri iných slovenských obciach - Kľačany, Zálesie a Stupava. Nikde však nemali tragické následky ako na Starej Lehote.
„To, čo bolo pre pilota rutinnou akciou, možno stlačením jedného gombíka v kabíne, zmenilo život celej dedine. Materiálne škody sa dali vyčísliť, no tie ľudské a psychické následky nevyčíslil nik. Tým skôr, že nikdy predtým sa čosi podobné v Starej Lehote nestalo,“ povedal známy historik. Bomby vzali život šiestim ľudom. Ostali siroty, polosiroty, rodičia prišli o deti. Po skončení vojny sa však pozostalí odškodnenia nedočkali.
„Ľudia, ktorí zahynuli následkom vojnových operácií víťazných spojeneckých armád, náš štát nezaujímali. Štát dával peniaze iba kategórii postihnutých príslušníkov československého odboja. Tento prístup k postihnutým trvá prakticky podnes,“ podotkol Lacko.
V zlomku sekundy prišla o trojicu najbližších
Dnes 84-ročná Amália Behanová (rod. Brišková) v zlomku sekundy prišla o svoju sestru Aničku, mamu i babičku. Všetky tri zabila jedna z bômb, ktorá padla priamo k stene ich domu.
„37-ročná mama nemala vôbec hlavu, 72-ročnej babičke vyšli črevá a sedemročnú sestričku Aničku zasypalo. Trčalo jej z trosiek iba kúsok nožičky.
Mamička s babičkou v osudovej chvíli lámali na dvore konope a Anička sa pri nich hrala,“ spomína s plačom pani Behanová na strašnú tragédiu. Jedna z deviatich bômb padla priamo do susedovho dvora k múru ich domu. Ostatné popadali tiež blízko ich obydlia. Celý dom Briškovcov bol zvalený, tí, čo z rodiny prežili, skončili v nemocnici v Piešťanoch. „Tato bol v nemocnici dlho, ja s bratom dva týždne. Ja som sa bez otca po návrate do Lehoty veľmi bála. Boli nálety, utekali sme do krytov. A ja doráňané a opuchnuté nohy, hlinu i kamenie som mala v ušiach ešte dlho po tragédii,“ spomína pani Behanová. Po vojne ich rodinu štát nikdy neodškodnil a po žiadnej stránke im nepomohol.
Smrť ich našla spolu na dvore
Krátko pred preletom amerických bombardérov pásla vtedy 14-ročná Amália kravy, brat oral a ich otec kosil ďatelinu.
„Nakŕmili sme ďatelinou voly, chystali sme sa obedovať a tato si chcel odpočinúť. Mama ešte stačila kričať, ako ide lietadlo nízko. Keď leteli, akoby sa zem i nebo hýbali. Strašne som sa bála. Zrazu, keď jedno lietadlo vybočilo z kŕdľa ďalších, sa to stalo,“ dodnes spomína pani Behanová. Amália už počula iba treskot a rinčanie skla a upadla do bezvedomia.
„Bola som prizabitá. Aj otca zosypaný dom zo surovej tehly zavalil. Brat veľmi kričal, vtedy som sa prebrala. Otcovi sa podarilo vyhrabať aj so zlomenou rukou, ktorá sa mu do smrti nezahojila. Mal zlomených aj sedem rebier,“ pokračovala pamätníčka tragédie.
Počas poludnia bola všade strašná tma a ticho. Rodina Briškovcov myslela, že nastal súdny deň.
„Ľudia nás začali rukami i pomocou motýk vyhrabávať spod trosiek. V Bratislave mi neskôr operovali oko, hlava ma bolievala aj po dlhých rokoch, v hlave som mala krvnú zrazeninu,“ dodáva pani Behanová.
Veľké škody na životoch i majetku
Štátny archív v Bratislave v pobočke v Trenčíne dodnes archivuje následky škôd núdzového zhodenia amerických bômb nad Starou Lehotou. Archívne zápisy o tragédii dodnes vyvolávajú zimomriavky. Tragicky dopadla aj rodina Ozefovichových.
„V dome Jána Ozefovicha zabitá manželka i dcéra. Dom pohnutý od základov, musí sa stavať. Predná časť zvalená, strecha celá poškodená. Stodola plechová strecha rozhádzaná a potrhaná, prehnutá od základov, šatstvo, živnosť a náradie zničené, škoda 100 000 Ks,“ uvádza archív.
Augustovou tragédiou bolo poškodených spolu 44 rodín. Okrem šiestich vyhasnutých ľudských životov si nešťastie vyžiadalo aj obrovské materiálne škody na domoch a hospodárskych budovách. Zničené boli múry, strechy, okná, komíny i kováčske mechy. Na dvoroch zostalo ležať aj množstvo mŕtvych sliepok, husí, ošípané i dva kone. Zničené boli aj včelíny a ovocné sady. Okrem rodinných domov bol poškodený i kostol a fara.
Prelety boli každodennou záležitosťou
Po víťazstvách v rokoch 1939 -1942 začali Nemci pociťovať porážky. „Aj pokiaľ ide o pomer síl vo vzduchu, bolo od roku 1943 pre obyvateľov Slovenska zrejmé, že mocnosti antihitlerovskej koalície nadobúdajú prevahu. Angloamerické bombardéry podnikali útoky na viaceré nemecké mestá, voči čomu sa Nemecko nedokázalo účinne brániť,“ komentoval Lacko udalosti 2. svetovej vojny.
Hlavnými terčami úderov mal byť ropný priemysel či komunikácie. Intenzita náletov na nemecké ciele sa zintenzívnila od roku 1943, keď Angloameričania vstúpili do Talianska. „Už na jar 1944 boli prelety obrovských zväzov bombardérov v počte niekoľko sto kusov ponad hlavy slovenských občanov takmer každodennou záležitosťou.
Bolo len otázkou času, kedy bomby začnú padať aj na Slovensko. Dňa 16. júna 1944 bolo Slovensko prvýkrát zasiahnuté bombardovaním, a to zo strany Američanov, keď títo bombardovali bratislavskú rafinériu,“ dodal historik.
