Niekoľkoročné pôsobenie slovenskej hereckej legendy Jozefa Kronera v novomestskom regióne dokazujú vzácne kresby, ktoré tu pred vyše sedemdesiatimi rokmi zanechal.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Niet pravdepodobne dospelého človeka, ktorý by nepoznal jedného z najobľúbenejších a najznámejších slovenských hercov Jozefa Kronera (1924 -1998).
To, že bol niekoľko rokov úzko spätý aj s niekoľkými obcami v Novomestskom okrese a priamo v Novom Meste nad Váhom istý čas pomáhal v košikárskej dielničke vyrábať detské kočíky, vie už málokto. Nepíše sa o tom ani v Encyklopédii dramatických umení Slovenska.
Od roku 1941 žil Jozef Kronerv Brunovciach
Herca Jozefa Kronera spájajú filmoví priaznivci najmä s rodným Staškovom na Kysuciach a s Bratislavou, kde v Slovenskom národnom divadle stvárnil v rokoch 1956 - 1984 desiatky nezabudnuteľných divadelných postáv. V novomestskom regióne žil tento populárny herec v časoch, keď ešte ani sám netušil, že sa o pár rokov stane hviezdou filmového plátna.
„Boli sme kočovná rodina, chodili sme po železničných štáciách, kde otec dostal miesto a bývali v železničných budovách,“ hovorieval počas svojho života Jozef Kroner.
Narodil sa v rodine železničiara Ľudovíta Kronera a práve povolanie jeho otca ho priviedlo do našich končín.
V roku 1940 sa spolu s rodičmi presťahoval nakrátko najskôr do Melčíc, onedlho do Mošoviec, ktoré sú dnes súčasťou Považian. Od roku 1941 žil istý čas spolu so súrodencami v Brunovciach neďaleko Nového Mesta nad Váhom. V obci ale pamätnú tabuľu venovanú národnému umelcovi nenájdete. Po Kronerovi však v týchto končinách zostali pestrofarebné pastelové kresby, ktoré mladý Jožko venoval ľuďom, ktorých si obľúbil a vážil.
Kroner pomáhal vyrábať kočíky
Práve počas života v Brunovciach vtedy osemnásťročný Jozef Kroner pracoval u pána Šurinu, ktorý bol výrobcom kočíkov v Novom Meste nad Váhom.
Jeho dcére Anne Jurigovej dodnes na stene rodinného domu v Novom Meste visí zarámovaná kresba malého dievčatka hrajúceho sa s mačiatkom. V rohu veľkej kresby je aj čiernym pastelom napísaný čitateľný a zreteľný podpis Jozef Kroner.
„Otec vyrábal z prútia pletené detské kočíky v blízkosti dnešného hotela Javorina. V čase druhej svetovej vojny Jozef Kroner u neho robil. Striekal kočíky farbou v období, keď jeho otca preložili železničiari do Brunoviec. U otca pracoval vtedy aj Kronerov brat Ludvík,“ potvrdila Anna Jurigová.
Obraz Jozefa Kronera, ktorý namaľoval v roku 1942, dodnes pani Jurigová starostlivo opatruje. „V bývalom bydlisku sme mali dlhé roky obraz zavesený v kuchyni, po presťahovaní má opäť čestné miesto v jednej z izieb. Veľmi si túto milú kresbu vážime,“ usmiala sa jej majiteľka.
Kreslil a rybárčil už v čase mladosti
Láska Jozefa Kronera k výtvarnému umeniu bola veľmi silná. „Otec spomínal, že Jožko si maľoval počas každej voľnej chvíľky. Aj počas návštev si robil skice tvárí ľudí. Bol veľmi šikovný a nadaný,“ pokračovala pani Jurigová.
O vzťahu ku kresbe svedčí aj jeho úspešné ukončenie meštianskej školy i odbornej školy kreslenia v Trenčíne. Jozef Kroner bol pôvodným povolaním kreslič. Nebyť silnejšej lásky k divadlu a filmu, bol by sa stal z víťaza ankety o najlepšieho slovenského herca 20. storočia vyhľadávaný výtvarník. Krásna kresba dievčatka s mačiatkom nie je jedinou spomienkou na Kronera v mieste jeho mladosti. 85-ročná obyvateľka Považian dodnes spomína na portrét, na ktorom ju zvečnil.
„Ešte som bola slobodná, nakreslil ma s mašľou. Bola som na nej ako živá,“ usmiala sa žena z obrazu.
Jeden z Novomešťanov nám potvrdil spoločné rybačky s mladým Kronerom na Zelenej vode. Blízky vzťah k rybačke ostal hercovi až do konca života. „Bol vždy do partie, aj sme si zaspievali,“ potvrdil starší novomestský rybár.
Jozef Kroner nezabudol na rodinu pána Šurinu ani v časoch najväčšej hereckej slávy. Svojho obľúbeného zamestnávateľa v čase mladosti navštívil niekoľkokrát v období, keď si podmanil divadelné dosky. „Keď účinkoval v Novom Meste, bol nás navštíviť aj spolu s ďalšími hercami. Bolo to ešte v Mošovciach, dnešných Považanoch, kde sme vtedy bývali. Ostali medzi ním a rodičmi výborné vzťahy. Raz k nám domov priviedol aj Františka Zvaríka.
Pochutili si na mrkvových šátečkoch s džemom, misa bola hneď prázdna,“ usmiala sa Anna Jurigová. Jej otec filmovú hviezdu osobne navštívil aj niekoľkokrát v Bratislave. V Kronerovi nebolo štipky namyslenosti a hviezdnych manierov. Herec prekypoval svojím humorom a zároveň sociálnym cítením už v čase mladosti.
Neváhal svojským spôsobom pomôcť aj žobrákovi z ulice.
„Odchádzal od otca z práce v špinavom oblečení. Sadol si k žobrákovi na ulici. Zobral si klobúk, do ktorého mu ľudia hádzali peniaze. Všetky peniaze napokon vysypal skutočnému žobrákovi,“ ukončila spomínanie na herca Jozefa Kronera Anna Jurigová.
