Komunálne voľby sú až v novembri. Kandidáti na primátorov, poslancov či starostov však už aj v našom regióne formujú svoju politickú kampaň s cieľom zaujať svojich potenciálnych voličov.
Politológa Martina Klusa sme sa opýtali na aktuálne predvolebné obdobie či fenomén nezávislých kandidátov.
Načo sa spravidla momentálne zameriavajú kandidáti na primátorov vo väčších mestách, ako je napríklad Trenčín?
- Po ohlásení kandidatúry, ktorá mala byť sprevádzaná adekvátnou pozornosťou médií, je v tejto chvíli pre tých, ktorí to myslia s kandidatúrou skutočne seriózne, dôležité získať na svoju stranu buď podporu politických strán, alebo aj rôznych mienkotvorných občianskych zoskupení, respektíve takzvaných občianskych aktivistov. Tí sa pritom v každom meste do určitej miery líšia. Tí, ktorí kandidujú ako nezávislí, využívajú toto obdobie aj na získavanie podpisov pod svoju petíciu a po 21. septembri, keď ju odovzdajú, odštartuje skutočne „ostrá“ politická kampaň. Tá zahrnie mítingy, koncerty, letáky, bilbordy a mnohé ďalšie inovatívne prvky, ktoré sa už začínajú objavovať aj v komunálnej kampani.
Je zrejmý rozdiel medzi kandidátmi, ktorí žiadajú o opätovné zvolenie a tými, ktorí kandidujú po prvý raz?
- Zásadný rozdiel je najmä v tom, že tí, ktorí sa snažia o opätovné zvolenie, musia zároveň obhájiť štyri roky svojej práce pre mesto alebo obec, čo pre mnohých nebude jednoduché. Ich vyzývatelia zase musia presvedčiť voličov, že sú to práve oni, ktorí budú spravovať mesto podstatne viac v ich prospech. Zjednodušene povedané - jedni sa snažia voliča presvedčiť, aby volil osvedčenú kontinuitu, druhí, aby dali šancu na zmenu.
Volebné tímy kandidátov už aktívne analyzujú ďalší postup v kampani. Ako to vlastne prebieha?
- Osvedčenou klasikou každého dobrého tímu by mala byť dôsledne spracovaná takzvaná SWOT analýza, na základe ktorej si identifikujú silné a slabé stránky svojho kandidáta, ako aj jeho príležitosti a ohrozenia v kampani. Je to dôležité preto, aby ich podľa možnosti nič neprekvapilo a zároveň, aby podľa nej správne nastavili jednotlivé nástroje kampane, ako aj ich načasovanie. Urobiť dobrú kampaň je aj pri dobrom kandidátovi pomerne náročná záležitosť, lebo konkurencia je už aj v stredne veľkých mestách relatívne silná.
V čom sa líšia volebné kampane v mestách od tých, ktoré prebiehajú v obciach?
- V obciach je na rozdiel od miest kampaň podstatne viac o osobnom kontakte a veľmi konkrétnom programe, či odpočte štyroch rokov práce. Veľa záleží aj na tom, aké vzťahy má perspektívny starosta či jeho rodina s kľúčovými osobami v obci, ako napríklad s kňazom, učiteľmi a riaditeľom obecnej školy, lokálnymi podnikateľmi a podobne.
Budú podľa vás tieto voľby iné ako tie predchádzajúce? Čím boli posledné komunálne voľby špecifické?
- Voľby v roku 2010 boli vo veľkej miere ovplyvnené celoštátnou politikou. Premiérkou bola Iveta Radičová, mali sme tu relatívne silné SDKÚ-DS či KDH a SaS a mimoriadne populárny SMER-SD, ktorého voliči využili tieto voľby aj ako protest proti zostaveniu veľmi krehkej a rôznorodej koalície. Rok 2014 je o absolútne fragmentovanom stredo-pravom politickom spektre strán s novými hráčmi, z ktorých jeden je ešte dostatočne nevyprofilovaný a navyše poznačený škandálom svojho budúceho predsedu. Zároveň je to aj rok, keď SMER-SD utrpel hneď dve vážne volebné porážky. Nemožno pritom vylúčiť, že aj komunálna politika môže byť ďalšou vážnou ranou jeho aktuálnemu politickému bytiu a to aj napriek tomu, že komunálna politika je stranícka podstatne menej ako tá takzvane veľká.
Ako vnímate fenomén nezávislých kandidátov? Kedy majú šancu uspieť, keďže nemajú stranícku podporu?
- Trend posledných rokov je zrejmý. Nezávislí kandidáti sú každými voľbami úspešnejší. Vo veľkej miere to súvisí s obrovskou nedôverou občanov voči politickým stranám všeobecne, ale aj s tým, že punc nezávislosti sa aspoň navonok spája u voličov hneď s viacerými výhodami. Napríklad so schopnosťou nezávislého starostu či primátora spájať navonok rozhádané strany v zastupiteľstve, či jeho zvýšenou mierou slobody pri svojom rozhodovaní, nezávislom od vôle politickej strany, respektíve jej nielen lokálnych donorov.
