Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Jedným z najvýznamnejších protifašistických odbojových zoskupení na území Trenčianskeho kraja bola počas Slovenského národného povstania i po jeho potlačení partizánska brigáda, neskôr partizánsky zväzok Jána Žižku. Spočiatku mala 900, neskôr až 1600 členov. Operovala v trojuholníku tvoreného mestami Bánovce nad Bebravou Trenčín Považská Bystrica a jej úlohou počas SNP bolo zabrániť prieniku nemeckých vojsk do Rajeckej a Turčianskej doliny.
Brigádu tvorili najmä slovenskí partizáni z Miezgovskej, Uhrovskej a Slatinskej doliny, ale jej príslušníkmi boli aj Česi, Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Juhoslovania, Bulhari, Maďari, Francúzi a Nemci. Náčelníkom štábu 8. práporu partizánskeho zväzku Jána Žižku bol Michal Šagát z Miezgoviec v okrese Bánovce nad Bebravou.
Zapojil sa už do príprav SNP pred jeho vypuknutím a povstanie neobišlo ani jeho rodinu manželku a vtedy 13-ročnú dcéru Vieru Šagátovú.
Obaja rodičia boli v horách v okolí Jankovho vŕšku, mama neskôr ochorela, a tak sa vrátila, mladšiu sestru si zobrala mamina sestra a ja som zostala sama v rodnom dome v Miezgovciach, odkiaľ sme s rovesníkmi do hôr nosili jedlo a cigarety partizánom. Zažili sme obrovský strach, jedlo sme nosili do hôr v noci, pretože o tom nemohli vedieť ani niektorí obyvatelia Miezgoviec. I medzi nimi boli totiž takí, čo povstanie nepodporovali, spomína na jednu z najhroznejších etáp svojho života Viera Šagátová.
Ako dodala, Nemci v Miezgovciach vypálili 36 domov, medzi nimi aj ten ich. Od potlačenia povstania až do konca vojny sa ukrývala v jednej z troch pivníc vypáleného domu. Život jej visel na vlásku po potlačení povstania, keď ich aj s chorou mamou a tetou objavili na Hromnice v pivnici nemeckí vojaci. Mnoho ľudí odvliekli do koncentračných táborov a ona sama stála pred hlavňou nemeckého samopalu. Z pobytu v pivnici som mala vysypanú celú tvár, nemecký vojak ma chcel zastreliť, až zúfalé prosby mamy ho od toho odradili, spomína Šagátová.
Vykúpením z niekoľkomesačnej hrôzy v pivnici zhoreného domu bol pre ňu až 8. apríl 1945, keď Miezgovce oslobodili rumunskí a sovietski vojaci. Pamätám si, že sme ich čakali na konci dediny a do vojenských plechových hrnčekov sme im nalievali bielu kávu a pohostili sme ich chlebom, dodala pani Viera s tým, že ani po rokoch sa nedá zabudnúť na hrôzy, ktoré vojna priniesla.
Viera Šagátová bola jednou z viac ako pol stovky účastníkov protifašistického odboja, ktorých v pondelok 18. augusta pri príležitosti SNP ocenil predseda TSK Jaroslav Baška symbolickou červenou ružou, knižnou publikáciou a pamätným listom. Ani po rokoch nemôžeme zabudnúť na udalosti, ktoré sa pred 70 rokmi udiali na Slovensku a výrazne ovplyvnili náš národ. Účastníci SNP prešli obrovským utrpením a mnohí počas bojov prišli o život. Zaslúžia si úctu a vďaku za odvahu postaviť sa mocnému nepriateľovi i za to, že už sedem desaťročí žijeme v mieri a bezpečí, povedal počas oceňovania účastníkov protifašistického odboja Baška.
