NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Dvojposchodový dom na Ulici obrancov mieru v blízkosti novomestskej knižnice je jedným z posledných v Novom Meste nad Váhom, ktorý je skrášlený výtvarným motívom z histórie.
Krojovanú dvojicu mladých ľudí s malým dieťatkom stvárnenú v nadrozmernej veľkosti je vidno už z veľkej diaľky.
Obrovské sgrafito realizoval v roku 1957 jeden z najznámejších novomestských akademických maliarov Juraj Krén (1925-1969).
Folklórne motívy boli veľmi obľúbené
Pod umeleckým dielom Juraja Kréna prejdú denne stovky ľudí. Nad ich hlavami sa rozprestiera monumentálne sgrafito, ktoré dýcha históriou.
„Pred vyše päťdesiatimi rokmi sa ako súčasť architektonickej výstavby využívali často aj folklórne motívy. Okrem obľúbených predmetov, ktoré sa vtedy masovo vyrábali, napríklad valašiek, vznikali folklórne motívy aj na fasádach domov,“ prezradila Mária Mizeráková, etnografka Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom.
Takéto diela vznikali v 50. -60. rokoch 20. storočia ako súčasť architektonickej výstavby podľa zákona.
Dve percentá z hodnoty stavby museli byť použité na umeleckú výzdobu. Krénove diela sa nachádazjú v Novom Meste nad Váhom, v Trenčíne, v Trenčianskych Stankovciach, ale aj v Komárne, Nitre, Trnave, Bratislave, Humennom či v Tatranskej Lomnici. Konkrétne motívy nástenných diel musela pred ich vznikom schváliť v minulosti kultúrna komisia.
Postavy majú kroje z nášho regiónu
Na výzdobe domov, pre dnešné časy netradičnej, sa podieľali vo väčšine prípadov významní umelci.
Výtvarník podľa vlastného návrhu schváleného komisiou pripravil maketu a na veľkú plochu dielo nanášal spravidla sám.
Umelecké diela vznikali na fasádach domov nanášaním omietky na stenu, na ktorú sa potom vyškrabával motív.
Omietku bolo treba častokrát nanášať aj viackrát. Niekedy sa tvorca nezaobišiel bez asistencie pomocníkov. „Trojica postáv na umeleckom diele je oblečená v krojoch z okolia Nového Mesta nad Váhom. S najväčšou
pravdepodobnosťou je väčšina prvkov z odevov na Krénovom diele využitá z krojov v Bošáckej doline,“ pokračovala Mizeráková. Samotný vznik diela bol realizovaný súčasne s konečnými úpravami na stavbe.
V 50. a 60. rokoch minulého storočia boli tieto umelecké diela v našich sídliskách bežné. Umelecké výtvory našich výtvarných majstrov nechýbali vtedy ani na sídliskách v Novej Dubnici, Handlovej či v Žiari nad Hronom.
Umelecké dokumenty dávnej doby
Sgrafitá vznikali pri výstavbe nových sídlisk, v našom ponímaní skôr činžových domov, ktoré boli napohľad prívetivejšie ako panelákové domy z 80. rokov.
„Dominantou Kréna pri tvorbe veľkého objektu nemali byť v tomto prípade detaily kroja. Podstatou bolo dodržanie folklórneho motívu. Pri výtvarnom spracovaní preto nebolo nutné zájsť až do úplných detailov, ktoré v tomto prípade nehrali podstatnú rolu,“ pokračovala Mizeráková.
Jedným z dôvodom takejto výzdoby bol aj záujem o cieľavedomé uchovávanie, ochranu a rozvíjanie ľudových tradícií. V rozmedzí rokov 1950-1960 bol Juraj Krén v oblasti monumentálnej umeleckej tvorby spojenej s architektúrou veľmi aktívny.
V roku 1954 vzniklo pod jeho rukami sgrafito na fasáde základnej školy v Trenčíne, v roku 1960 skrášlil aj fasádu kultúrneho domu v Nitre.
V súčasnej dobe je trendom uchovávať podobné diela ako umelecké dokumenty vtedajšej doby.
Problém môže spôsobiť nutnosť prekrytia takéhoto umeleckého diela, napríklad pri zatepľovaní stien domu. Takéto situácie musí posúdiť stavebný úrad.
