Trenčania najskôr v domácom prostredí vyprevadili Vojvodinu Nový Sad zahanbujúco 4:0. Nebola to síce tá Vojvodina, ktorá po minulé roky zdolávala kvalitné európske tímy, ale to hodnotu domáceho víťazstva neznižuje. Na ihrisku súpera to už bolo o inom. Domáci kolektív takmer dokázal dotiahnuť dvojzápas do predĺženia. S podporou búriace hľadiska pripravili AS ťažké chvíľky. Mužstvo to však najmä zásluhou excelentného Miloša Volešáka zvládlo.
V treťom predkole stál na opačnej strane zástupca Premier Leauge. Hull City sa síce v ligovej tabuľke pohyboval na spodných priečka, ale tím z anglického vidieka sa opäť posilnil s cieľom stať sa stabilným členom elitnej spoločnosti. Do Európy sa kvalifikoval cez FA Cup, kde až do konca predĺženia trápil Arsenal. V domácej súťaži zaujal najmä debaklom Fulhamu (6:0) a nečakaným víťazstvom nad Liverpoolom (3:1).
Pre porovnanie, rozpočet anglického klubu je 80 miliónov eur, Trenčín disponuje rozpočtom okolo 1,7 milióna. Dosť výrazný rozdiel, ale na ihrisku to tak nevypadalo. Volešákova partia sa v domácom prostredí v Žiline vybičovali k skvelému výkonu. Mrzieť však môžu nepremenené šance v podaní Patrika Mišáka. Trenčania sa podobne kvalitným výkonom prezentovali aj na KC Stadium. Pred vypredaným hľadiskom (približne 22 000 divákov) hrali od úvodu otvorenú partiu. Tú okorenil gólom kanonier Tomáš Malec, keď mu perfektnú prihrávku poslal František Kubík. Rozhodujúci gól priniesla striedajúca dvojica Ince – Aluko.
Ukázalo sa, že v tomto prípade rozhodla silná lavička. Niektorí hráči nemali po zápase ďaleko k slzám, alebo nejaké aj vyronili. Tréner ale poznamenal: „Na tento tím som hrdý, na ihrisku nechali všetko.“ A mal pravdu. Hoci by sa zdalo, že rozdiel môže byť priepastný, nakoniec o všetkom rozhodol gól z osemdesiatej minúty. Poklonu vzdali Trenčanom všetci. Od divákov, novinárov až po hráčov a trénerov súpera. Futbalisti zo Sihote cítili, že v ponímaní peňazí hrali proti „Goliášovi“, no srdce a túžbu sú silným momentom, ktorý môže veľa napovedať do konečného rezultátu. Sú však aj veci ktoré mrzia. Druhé predkolo sa odohralo na štadióne v Dubnici nad Váhom, ktorý iba s prižmúrením oboch očí spĺňal kritéria UEFA. V ďalšom predkole už bola voľba jasná a padla na Žilinu. Pekné gesto urobil majiteľ MŠK Jozef Antošík. Ten poskytol štadión za prijateľnú cenu.
Hoci si Trenčín vybojoval postup medzi európske kluby na vlastnom štadióne, jeho fanúšikovia museli cestovať tam, kde sa doma byť necítia. Zážitok z toho žilinského zanechalo rovnako dobrý dojem, ako výkon AS na trávniku. Zostali však zatiaľ iba sny o novom domovskom stánku.
O novom štadióne sa hovorí už dlhšie. Bohužiaľ, zatiaľ iba hovorí. A preto všetci dúfajme, že nezostane iba pri planých rečiach. Na jeseň by sa malo začať s búraním starých tribún na Sihoti. To by mal byť prvý krok na ešte veľmi dlhej ceste k vlastnému štadiónu, ktorý by mohol reprezentovať klub i mesto po celej Európe. Pretože bez dobrej infraštruktúry bude pohárová Európa stále iba snom a AS Trenčín iba chudobným príbuzným. Možno práve „domáce“ prostredie v Žiline rozhodlo o postupujúcom. Možno priamo pod Čákovým hradom by zverenci trénera Martina Ševelu súpera zlomili. Prečo o tom píšeme. Lebo čoskoro nebude mať zmysel ani najvyššia slovenská súťaž na štadióne, aký je dnes v Trenčíne.
