Článok pokračuje pod video reklamou
STARÁ TURÁ. Autorský kolektív pod vedením zostavovateľov, historikov Antona Hruboňa a Juraja Krištofíka, pripravil novú publikáciu, ktorá priaznivcom histórie ponúka zaujímavé fakty z partizánskych aktivít v našej vlasti. Prezentácia knihy sa uskutoční 4. augusta o 17.00 v Kultúrnom dome Javorina na Starej Turej.
333 strán s množstvom informácií
Rozsiahla publikácia by mohla vyvolať medzi čitateľmi vlnu diskusií. „Knihu sme pripravovali jeden rok. Na 333 - stranách sme zmapovali rôzne aspekty partizánskeho hnutia na Slovensku od jeho počiatkov. Na jej vzniku sa podieľalo trinásť autorov,“ prezradil jej spoluautor Juraj Krištofík zo Starej Turej.
Vo svojej štúdii sa venoval partizánskej skupine Hurban, ktorá pôsobila v podjavorinskom regióne. Zdenka Muráriková predstavila na príklade Trenčianskej župy hospodárske zabezpečenie partizánskeho hnutia. Publikácia okrem činnosti partizánov v našom kraji mapuje aj oblasť Turca, Zázrivej, Hornej Nitry či Uherskobrodska v spojitosti s Podjavorinou.
Po roku 1989 vzniklo niekoľko monografií o partizánskych brigádach. Kolektív autorov knihy Partizáni a Slovensko sa rozhodol pre súborné dielo. Partizánske hnutie v ňom nekončí prekvapujúco kapituláciou Nemcov, autori mapujú prierez historiografiou až po súčasnosť. Venovali sa aj niektorým aspektom partizánskej problematiky po roku 1945.
„Nezamerali sme sa iba na obdobie 1944-1945, ale i na obdobie po skončení vojny. V knihe zachytávame aj partizánsku kinematografiu na príklade seriálu Povstalecká história, či takmer nezmapované prejavy antisemitizmu v odbojových zložkách na Slovensku v rokoch 1945 - 1947,“ pokračoval Krištofík.
Pri vzniku knihy tím trinástich autorov z rôznych vedeckovýskumných, kultúrnych a akademických inštitúcií bádal v archívoch, zároveň však oslovoval aj posledných pamätníkov vojnových rokov.
Slovenské a nemecké hlásenia sa odlišujú
Prevažnú časť autorského kolektívu tvoria mladí historici. „Uvedomujeme si, že pohľad na partizánske hnutie bol pred rokom 1989 do veľkej miery determinovaný dobou svojho vzniku, pričom partizáni mali predstavovať najpokrokovejšiu zložku antinacistickej rezistencie. Akýkoľvek kritický pohľad na ich činnosť bol neprípustný. Ďalším extrém predstavujú teórie tzv. neoľudáckych historikov, ktorí význam SNP a partizánskeho hnutia rôznym spôsobom negovali,“ vysvetlil Krištofík.
Aj po sedemdesiatich rokoch od vypuknutia SNP objavili autori množstvo nových poznatkov. Problém spracovávania odboja v podjavorinskom kraji bol podľa Krištofíka v tom, že mnohí z tvorcov nevychádzali v minulosti z archívnych výskumov.
„Dochádzalo napríklad k disproporciám v počte padlých a ranených v rôznych akciách. Mnohí z autorov napríklad vôbec nereflektovali nemecké hlásenia,“ dodáva. Rozdiely podľa jeho slov sú medzi nemeckými a slovenskými zdrojmi (najmä partizánskymi kronikami) častokrát veľké. „Hlásenia jednotlivých žandárskych staníc, ktoré o bojových stretnutiach informovali okresné úrady, sú na tom so spoľahlivosťou lepšie ako partizánske kroniky,“ uviedol.
Počet žijúcich pamätníkov výrazne poklesol
Mnohé z partizánskych kroník boli podľa Juraja Krištofíka zostavované až po vojne. „Často počet padlých Nemcov bol v nich navyšovaný. Preto je najlepšie overiť si informácie z viacerých zdrojov. Samozrejme, ak sa to vôbec dá,“ skonštatoval staroturiansky historik.
Žijúcich pamätníkov je už v našom regióne veľmi málo. „Postrehy a spomienky pamätníkov v knihe nechýbajú, boli ochotní spolupracovať. Kontroverznejším témam sa však radšej vyhli. Je to škoda, mnohé otázky zostanú nezodpovedané a odpoveď si vezmú so sebou do hrobu,“ podotkol spoluautor. Podjavorinský odboj bol známy aj množstvom stretov medzi partizánmi na jednej strane a nemeckým vojskom a príslušníkmi pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy na strane druhej.
„Prepad nemeckej posádky v Starej Turej príslušníkmi II. Stalinovej partizánskej brigády však podľa mňa očakávaný výsledok zastrašenia nepriniesol. Partizáni a obyvatelia podjavorinského regiónu po ňom museli čeliť zvýšenej aktivite nemeckého vojska a situácia sa do veľkej miery vyostrila,“ tvrdí Krištofík.
Partizánov podporovala účastinná spoločnosť zo Starej Turej
V predstavách súčasníkov je pomoc partizánom zafixovaná ako ilegálna činnosť najodvážnejších ľudí z priľahlých obcí, ktorí s rizikom smrti nosili partizánom stravu či zdravotné potreby. Juraj Krištofík dodáva, že finančnú a materiálnu podporu získavali partizáni aj prostredníctvom staroturianskej továrne, ktorá sa v tom čase orientovala na priemyselnú a zbrojnú výrobu pre nacistickú mašinériu.
„Podnik Michera podporoval oddiel Hurban materiálne i finančne. Dokonca sa zachoval list šéflekára oddielu Hurban Bedřicha Placáka adresovaný Micherovi, v ktorom túto pomoc potvrdil. Aj také boli paradoxy danej doby,“ uviedol Krištofík.
