TRENČÍN. Ako došlo k tomuto spojeniu opísala Hanka Gregušová: „Viacero slovenských džezových hudobníkov spolupracuje už dlhšie s americkými hudobníkmi. O slovenskom džeze sa medzi americkými hudobníkmi a kolegami hovorí, a tak došiel dobrý chýr o našom džeze aj k Ericovi Wyattovi. Dohodli sme sa na tom, že by sme mohli spraviť projekt, kde spojíme americký prístup k džezu a ich tradíciu so slovenským folklórom, keďže ja som už pracovala na svojom albume.
Spojenie rozličných kultúr a samotného prístupu k džezu sa Ericovi zapáčilo. Požiadali sme o podporu Americkú ambasádu a mala som šťastie – podarilo sa. Tak vzniklo turné s názvom Džez nás spája, počas ktorého sme od 8. júla do 15. júla absolvovali koncerty v Bratislave, v Leviciach, Piešťanoch, v Trenčíne, Budapešti, Žiline a v Prahe. Mám skvelých muzikantov, Ondrej Krajňák na klavír, Tomáš Baroš kontrabas, Marian Ševčík bicie a náš hosť, skvelý človek a saxofonista Eric Wyatt. Na turné sme prezentovali aj nový album Essence.“
Koncert sa niesol v duchu skladieb z tohto albumu. Zaznela skladba s názvom Sľúbil sa mi milý, slovenský ľudový motív, spracovaný v džezovej úprave a nasledovala úprava piesne Červené jabĺčko, v ktorej sa vytešene realizoval vo svojom sóle Eric Wyatt.
Sám k tomu dodáva: „Prvý, kto mi predstavil Slovensko, bol môj priateľ Benito Gonzales. On mi povedal, že na Slovensku sú úžasní muzikanti, s ktorými koncertoval. Vypočul som si niektoré nahrávky a urobilo na mňa veľký dojem. Benito mi povedal, že títo chlapci zariadia, aby sme si spolu na Slovensku zahrali. Povedal som O.K. Potom ma skontaktovala Hanka. Vypočul som si jej hudbu a ako spieva, pre mňa je ako čierna speváčka, spieva z duše, veľmi úprimne, zapáčilo sa mi, ako znie jej spev.
Napokon sa ma spýtala, či by som nechcel pracovať v jej kapele. Cítil som sa poctený týmto pozvaním. Prišla s tou prekrásnou myšlienkou - džez nás spája. Hovorila o koreňoch slovenskej hudby a o slovenskom folklóre postavenom na džezovej rytmike. Poslala mi pár nahrávok , ktoré pripravovala pre toto turné s otázkou, čo si o tom myslím. Jja som reagoval – to je skvelé, pretože vy robíte v zásade to, čo robíme my v Amerike , preberáte ľudové pesničky a pretvárate ich - to je to, čomu hovoríme džez. Stretol som tu úžasných muzikantov – Ondrej,, Tomáš, Marian... Skvele sa mi s nimi hrá a cítim sa, ako keby som bol v Amerike a hral v černošskej kapele.“
Zaznela aj groovová verzia Gershwinovej skladby s aktuálnym názvom i atmosférou Summertime (Letný čas...) a Georgia ON My Mind, ( Georgia v mojej mysli...), ako dôkaz Hankinho interpretačného majstrovstva a Ericovho saxofónového kumštu.
Nedeľný podvečer, 13. júla, potešil džezových priaznivcov. Námestie olemované zaplnenými terasami a „vypredané“ lavičky pred pódiom dokázali, že mesto Trenčín je stále mestom džezu. Mesto s takou kultúrnou tradíciou ( Trenčiansky jazzový festival Jazz pod hradom toho roku po 22. krát) a s takým poslucháčskym zázemím si určite zaslúži častejšie návštevy umelcov formátu Hanka Gregušová Jazz Band a Eric Wyatt.
Autor: abi
