Aj nová chata, ktorú postavili na jej mieste, zostáva symbolom priateľských vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi.
LUBINA. Krátko po založení odboru Klubu československých turistov v Uherskom Brode v roku 1922 sa jeho predseda, všestranne činný učiteľ obecnej školy v Újezdci Ferdinand Prager, usiloval presvedčiť ústredie v Prahe o nutnosti postaviť na Javorine modernú podhorskú útulňu, zodpovedajúcu požiadavkám novej turistiky. Najvyšší vrch Bielych Karpát (968 metrov) bol oddávna symbolom bratstva slovenského a českého národa. V histórii československej vzájomnosti má významné miesto, dávno pred prevratom sa tu konali tábory slovenského a moravského ľudu. Ukrývali sa tu slovenskí vlastenci v rokoch 1847-49 proti Maďarom, schádzali slovenskí a českí národovci na tajných schôdzkach, rečnil J. M. Hurban, Janko Blaho zo Skalice, Štefan Svetský, Markovičovci a iní. Na Javorine zložili v roku 1848 dobrovoľníci slávnostnú prísahu J. M. Hurbanovi. Neskôr bola strediskom organizovania protifašistického boja, na Holubyho chate našli útočisko vlastenci počas 2. svetovej vojny i tvrdých bojov v období SNP. Historické stretnutia národov „Tu bratia vždy sa stretať budú“ obnovili aj po roku 1990 pri Pamätníku česko-moravskoslovenskej vzájomnosti.
Budovanie prvej chaty
Už o rok 8. júla 1923 položili základný kameň chaty, za účasti stoviek obyvateľov z oboch strán pomedzia, turistických odborov, politických predstaviteľov, zástupcov veľkostatkov Springerovcov a Lichtensteinovcov.
Rečnil i evanjelický farár z Moravského Lieskového Martin Rázus, koncertovala kapela z Květné, čapovali výborné brodské pivo, veselica trvala do neskorej noci. Za postavenie útulne horlil už v roku 1922 i Štefan Svetský, organizátor stretnutí národovcov podjavorinského ľudu. Z peňazí pražského ústredia i zbierok jednotlivých turistických odborov na moravskej i slovenskej strane hraníc sa skutočne podarilo do roka postaviť na úpätí mohutnej Javoriny novú chatu, ktorá sa mala stať v lete útočiskom turistov, v zime centrom lyžiarov.
Nazvali ju „Útulňa Holubyho“, z úcty k životu a dielu evanjelického farára, ktorý botanizoval v okolí Javoriny a dôverne poznal jej kvetenu a rastlinstvo a bol vzácnym priateľom českých národovcov.
Otvorenia sa nedožil
Sám Jozef Ľudovít Holuby nabádal krajanov v Amerike k zbierke na výstavbu chaty. Mesiac pred svojou smrťou, 26. mája 1923 uverejnil v newyorskom denníku výzvu: „Odbor Uhersko-Brodský Klubu československých turistov uzavrel na Javorine postaviť úhladnú a priestrannú útulňu, ktorá bude brzo krášliť čelo našej starej obľúbenej Javoriny. Bolo by veľmi pekné od našich rodákov amerických, keby aj oni medzi sebou zaviedli zbierku na vystavenie a poslali obnosy do Uherského Brodu. Pravda já se svojími 87 roky veku tej útulne nebudem moct použit, ba ju už ani neuvidim, ale všetkým, ktorí tam budú chodit, privolávam moje srdečné Nazdar!“
Holuby sa otvorenia chaty nedožil, zomrel 15. júna 1923 u svojho zaťa v Pezinku.
Chata stála na pozemku, ktorý získal Klub československých turistov Uherský Brod parceláciou veľkostatku Fould-Springerovcov vo výmere 14 hektárov, nachádzajúcom sa v katastri obce Lubina. Stavba vyrástla na slovenskej strane hlavne z dôvodu prekrásneho výhľadu na Považie, ale i preto, aby bola krytá proti silnému severozápadnému vetru.
Miesto pre chatu ovplyvnil i blízky horský prameň, z ktorého čerpali vodu. Táto prvá chata bola okrem základov celá z dreva, smrekovú guľatinu daroval knieža Lichtenstein, vyvážali ju zo Strání volskými poťahmi.
Náročný terén dal zabrať furmanom i zo slovenskej strany, pretože nebola vybudovaná prístupová cesta až ku chate, tá končila pri takzvanej Kamennej búde. Tak ako staviteľ Josef Jirásek z Uherského Brodu sľúbil, do roka bola chata postavená, slávnostné otvorenie naplánovali na 6. júla 1924.
Prvým správcom - nájomcom bol Jaroslav Vostřel, po ňom Karel Havlíček z Kralup, od roku 1926 Alois Zálešák.
Veľké nešťastie
Chata, útulňa Holubyho, fungovala iba dva roky. Nič netušiaca rodina chatára Zálešáka, sediaca za stolom, zažila v mikulášsky večer 6. decembra roku 1926 obrovský šok.
Od kuchynského komína sa chytil drevený trám, oheň sa rýchlo začal šíriť, silný východný vietor dokonal za celú noc dielo skazy, dva hasiace prístroje, ktorými sa snažili v zárodku oheň zahasiť, nepomohli. Rodina s 80-ročnou babičkou si zachránila iba holý život, akoby zázrakom prežili.
Zimu prežili v Kvetnej, na leto, keď dostavali stajne vedľa rumoviska, sa presťahovali znova pod Javorinu. Tam bola rodina dočasne ubytovaná. Z drevenej Holubyho útulne nezostalo nič okrem murovaného komína a kuchynského inventáru. Zhoreli zásoby múky, nasolené mäso, ale hlavne šatstvo, osobné potreby a peniaze ukryté v bielizníku na poschodí, kam sa už nedalo dostať pre šľahajúce plamene.
Už 22. júla 1928 za veľkej účasti krojovaných skupín obyvateľov z Lubiny a moravskej strany bol položený základný kameň novej chaty.
Nová chata
Stavba bola nákladnejšia, zaistená poistkou z požiaru, subvenciami i naturálnymi príspevkami. Pod plánmi chaty je už v roku 1927 podpísaný pražský architekt František Svoboda, staviteľom bol Jozef Hanuš z Uherského Brodu.
Novú chatu slávnostne otvorili 22. júna 1930. Mala priestrannú jedáleň a deväť izieb s 27 posteľami, v podkroví dve spoločné nocľahárne pre turistov s 35 lôžkami. Každý odbor Slováckej i Považskej turistickej župy vybavil izby svojím nábytkom.
K chate patrilo 16 hektárov lúky, na ktorej sa už v nasledujúcom roku konali lyžiarske preteky.
Po 2. svetovej vojne mala chata viacerých majiteľovReštaurácie Ružomberok, Turista, národný podnik Piešťany.
Reštaurácie a jedálne Trenčín robili v roku 1968 rozsiahlejšiu rekonštrukciu celej chaty, vodovodu i kanalizácie.
Po roku 1989 kúpil chatu Miroslav Masaryk. Od novembra 2006 je majiteľom Holubyho chaty aktívny a činorodý Miro Martinček, ktorý sa snaží prinavrátiť chate niekdajšiu podobu. Svoje plány už pretavil do novej murovanej terasy, za plnej prevádzky prechádza chata náročnou rekonštrukciou. Majiteľ chaty chce upraviť okolie tak, aby lákala čoraz viac turistov z oboch strán hraníc. K 90. výročiu otvorenia chaty dokonca pripravuje ojedinelú výstavu z archívneho i fotografického materiálu.
Javorina
Pramene: Materiál zo Státního archívu Uherské Hradište so súhlasom chatára Mira Martinčeka, Štátny archív Trenčín, plány z roku 1927, regionálna literatúra o Javorine a Holubyho chate.
