TRENČIANSKE TEPLICE. Svoj prvý celovečerný film natáča ako režisér paradoxne v čase, keď prevezme ocenenie za celoživotné dielo.
Stať sa scenáristom bolo jeho snom odmalička. Vyrastal v dedinke v horách, kde bolo päť domov, žiadny obchod, tobôž nie kino. "Bolo mi ľúto, keď spolužiaci v škole rozprávali o filmoch v kine, ja som túto možnosť nemal. Ako 11-ročný som objavil časopis Film a doba, odvtedy som si ho kupoval. Mnohému som nerozumel, nezaujala ma ani tak práca režisérov a kameramanov, ale práca scenáristov, sníval som o nej odmalička," spomína na splnený detský sen Šulaj.
Na VŠMU sa síce hneď po maturite nedostal, skončil však na Kolibe, a to v čase, keď nastupovala generácia skvelých režisérov, ako Jakubisko či Hanák. "Bol som v zákulisí strihu, bol to pre mňa ohromný zážitok a skvelá škola," skonštatoval Šulaj s tým, že po dvoch rokoch od maturity sa predsa len na VŠMU dostal.
Ako dodal, po scenáristickom debute v roku 1981 sa vracia k Ladislavovi Ballekovi aj ako debutujúci režisér celovečerného filmu. Ballekova novela Agáty sa stala predlohou jeho filmu Agáva. Obsadil ho takými osobnosťami ako Milan Lasica, Milan Kňažko, Attila Mokos, Kateřina Šafaříková a ďalšími. "Máme za sebou prvých desať filmovacích dní z asi 40. Točili sme v exteriéroch na juhu Slovenska, v dolnom povodí Hrona. Dúfam, že na jeseň budeme pokračovať a že film dokončím," povedal Šulaj.
Na margo prestížneho ocenenia Zlatá kamera skonštatoval, že ho teší, no bolo pre neho nečakané. "Som prekvapený, že dostanem cenu. Scenáristi bývajú väčšinou pri filmových oceneniach skôr v pozadí, ceny berú najmä režiséri," uzavrel scenárista s tým, že Art Film Fest má rád pre jeho atmosféru a aj so svojimi študentmi naň chodí prakticky od jeho vzniku.
Ondrej Šulaj sa narodil v roku 1949 vo Vígľaši a patrí k tým, ktorí po zániku Koliby, keď slovenský film prakticky prestal existovať, udržiavali kontinuitu slovenskej filmovej tvorby. Vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU, ako dramaturg, scenárista, autor i režisér sa venoval divadlu na Novej scéne v Bratislave i v divadle SNP v Martine. Pôsobil ako pedagóg, prodekan i dekan na VŠMU, od roku 2003 do roku 2011 bol rektorom VŠMU. V súčasnosti je prezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.
Scenáristicky debutoval v roku 1981 filmom Pomocník, nasledovali scenáre k filmom Pavilón šeliem (1982), Tichá radosť (1985), Štek (1987), Správca skanzenu (1988). Následne bol scenáristom filmov režiséra Martina Šulíka Neha, Všetko čo mám rád a spoluscenáristom snímok Záhrada, Orbis Pictus, poviedky Obrázky z výletu z filmu Praha očima... Za scenár k filmu Juraja Nvotu Muzika získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti.
