Na staré kolená šiel za hokejovou exotikou. Ján Pardavý po ukončení spolupráce s trenčianskou Duklou zamieril do Francúzska, kde bol najproduktívnejším hráčom Štrasburgu.
TRENČÍN. Po sezóne 2012/2013 cítil sklamanie. Vedenie Dukly už nevidelo v štyridsiatnikovi budúcnosť a viac s ním nepočítalo. Hoci Ján Pardavý zvažoval koniec hokejovej kariéry, napokon sa rozhodol pre jej pokračovanie. Vo Francúzsku pôsobil niekdajší gólman Trenčína Vladimír Hiadlovský, ktorý sa ozval s možnosťou pokračovať v tíme najvyššej súťaže. „Bola to pre mňa zaujímavá ponuka. Kontaktoval ma tréner, že by mi rád predstaví klub a podmienky. Išiel som sa pozrieť, aby som zistil, ako sa veci majú. Bol som veľmi príjemne prekvapený prístupom a zázemím. Napokon som sa rozhodol, že túto pre hokejistu mierne exotickú destináciu vyskúšam,“ povedal na úvod Ján Pardavý.
Bezmála štyridsaťdvaročnému hokejistovi ponúkli dvojročný kontrakt. „Spomedzi dvoch dní, ktoré som na severe krajiny strávil, ma azda najviac prekvapila ponuka klubu, aby som napriek veku podpísal dvojročný kontrakt,“ dodal s úsmevom.
Do krajiny Galského kohúta s ním cestovala aj manželka s dcérou. „Obe boli rady. Podarilo sa nám vybaviť, aby dcéra chodila do anglickej školy. Manželka zostala v domácnosti,“ pokračoval Pardavý.
Francúzsky sa nenaučil
Jedným z úvodných cieľov niekdajšieho reprezentanta Slovenska bolo naučiť sa francúzsky jazyk. Napokon toho veľa do hlavy nedostal. „Celé to bolo zložité. Chodil som do školy pre cudzincov. Hodinu sme mali raz do týždňa. Ak vyšiel práve deň, kedy sme mali zápas, chýbal som. Veľa sme sa museli učiť doma a priznám sa, že som tomu príliš nedával. Väčšinou som nad knihami sedel pätnásť minút a potom som učivo nezvládal. Našťastie, prakticky celá kabína na čele s kanadským trénerom hovorí po anglicky.“
Úroveň najvyššej súťaže vo Francúzsku je pre našinca stále veľkou neznámou. Napokon aj samotný Pardavý bol jej úrovňou príjemne zaskočený. „Liga má svoju kvalitu. S ohľadom na cestovanie a obmedzené rozpočty sa v nej odohrá iba dvadsaťšesť kôl. Na druhej strane hráme až dve pohárové súťaže, takže počet zápasov stúpa. Štýl hry sa mi páči, hoci je náročný. Veľký vplyv tu má kanadský spôsob hokeja. Hráči puky nastreľujú do pásma. Hra nie je až tak zviazaná taktikou a padá v nej veľa gólov. Slabinou sú rozhodcovia, ktorí mi prišli až príliš amatérsky,“ povedal na margo Ligue Magnus Pardavý.
Štrasburg po základnej časti figuroval na desiatom mieste. V prvom kole play-off nestačil na Villard, keď prehral na zápasy 1:4. „Chceli sme ísť ďalej. Na súpera sme si verili. Vedeli sme o jeho zdolateľnosti. V sezóne sme prehrali sedem zápasov po predĺžení, či na nájazdy. Dobre sme si zrátali, že sme mohli mať oveľa viac bodov a skončiť v tabuľke vyššie. Spokojní s umiestnením sme byť nemohli,“ dodal Pardavý.
Najproduktívnejší hráč tímu
V základnej časti odohral všetky stretnutia. V nich devätnásťkrát skóroval a na dvadsaťšesť presných zásahov prihral. V kanadskom bodovaní skončil šiesty, podobne aj medzi kanoniermi. „Sám som bol prekvapený, ako mi to padalo. Vo vyraďovacích bojoch som mal problémy s pľúcami. Mrzí ma, že som tímu nepomohol viac. Keď nemôžete tímu pomôcť v bojoch o majstrovský titul, nemôže byť so sezónou spokojný,“ zamýšľal sa trenčiansky rodák.
Hoci o o kanonierskych schopnostiach vicemajstra sveta z roku 2000 Francúzi vedeli, zbytočne mu ruky nechceli zväzovať prílišnou zodpovednosťou. „Veľké bodové očakávania na mňa nesmerovali. Tréner mi v rozhovoroch hovoril, aby som bol najmä líder tímu a pomáhal mladým hráčom. Produktivita mala byť iba bonusom.“
Vo Francúzsku sa popularita ľadového hokeja radí až do druhej päťky spomedzi športov, keď ho predbehol futbal, basketbal, hádzaná, rugby, či volejbal. „Štrasburg je medzinárodné mesto a na naše zápasy chodilo okolo dvoch tisícok divákov. Záleží na tom, v ktorej časti krajiny sa klub nachádzal. V alpských oblastiach bývali návštevy vyššie.“
Progres vo francúzskom hokeji je za posledné roky badateľný. Už v Helsinkách a Štokholme siahali na štvrťfinále, no to napokon dosiahli až v Minsku. „Každým rokom sa posúvajú hore. Ich hokej je pozerateľný. Prvý útok tento rok patril k najlepším na šampionáte, čo je vzhľadom na hráčsku základňu veľký úspech. Ich hra sa mi páčila. Uberajú sa švajčiarskou koncepčnou cestou. Krôčik za krôčikom sa driapu na vyššie priečky,“ zložil poklonu Francúzom Pardavý.
Podpichovačné správy
Silu zverencov trénera Davea Hendersona mohli tento rok pocítiť aj naši hokejisti. Ani dvojgólové vedenie im nestačilo na to, aby si pripísali body. Tie nás v konečnom zúčtovaní stáli štvrťfinálovú miestenku. „Už počas zápasu a po ňom som dostal niekoľko textových správ. Určite si ma vychutnajú v auguste, keď sa do Francúzska vrátim,“ dodal s úsmevom Pardavý.
Pre bývalého krídelníka Dukly, Vsetína, Djurgardenu, Hameenlinny, Modo, Jaroslavľu a Banskej Bystrice bol ostatný svetový šampionát už desiaty v pozícií spolukomentátora. „Už je to dávna história. Po ukončení pôsobenia v reprezentácií ma najskôr zavolali do štúdia a postupne som sa dostal až ku komentovania. Baví ma to. Každý rok sledujem hokej na najvyššej úrovni priamo v centre diania.“
Vzhľadom na to, že vo svojej kariére ešte mieni pokračovať, jeho denný program bol nabitý. „Po raňajkách som šiel do posilňovne a zabehať si. O jednej hodine som už bol na zimnom štadióne. Každý deň som sa venoval dvom či trom zápasom. Bolo potrebné si urobiť aj obraz o tom, ktorom tíme a pripraviť si aj to, čo chcem povedať. Šampionát som sa však snažil čo najviac užiť.“
Dukla už (asi) uzavretá kapitola
V septembri oslávi štyridsiatetretie narodeniny, ale do hokejového dôchodku sa ešte nechystá. „Mám so Štrasburgom zmluvu ešte na jednu sezónu. Po nej uvidím. Ak bude zo strany klubu záujem a ja budem mať za sebou vydarenú sezónu, viem si predstaviť, že kariéru ešte potiahnem o jeden rôčik. Mojim cieľom vždy bolo ukončiť aktívny hokejový život v Trenčíne. Dnes ale tomu už veľkú šancu nedávam,“ dodal na záver jeden z najstarších aktívnych hokejistov na Slovensku.
