TRENČÍN. Valentín, chrliaci vodu z fontány na Štúrovom námestí, existoval dlho bez rodokmeňa. Zmienky o jeho pôvode usporiadal mím Vlado Kulíšek. V novoobjavenej legende upozorňuje, že práve vodníkovi môžu Trenčania vďačiť za studne, ktoré kedysi napájali dobytok na mieste bývalého trhoviska.
Predohra v knižnici, divadlo pod holým nebom
Prezentácia brožúry o zelenom mužíkovi spustila projekt s ambíciou otvoriť kultúrne leto pod hradom Matúša Čáka. Po odplávaní z trenčianskej knižnice sa hlavný hrdina onedlho opäť vynorí v mestskom parku. Nočná prechádzka po stopách lásky vodníka a medovnikárky Aničky vyvrcholí na otvorenej scéne v posledný júnový piatok.
„V Trenčíne sme doposiaľ letnú sezónu začínali prázdninami, ale Vlado Kulíšek prišiel s myšlienkou predstavenia, aké tu ešte nebolo. Ľudia si budú môcť počas putovania mestom vychutnať množstvo sprievodných atrakcií, vrátane cirkusu, ľudovej hudby či vodníckeho jarmoku,“ načrtla Janka Sedláčková, vedúca útvaru kultúrnoinformačných služieb mesta Trenčín.
Súčasťou veľkolepého programu je symbióza profesionálov a amatérskych umelcov. Živé kulisy zinscenujú akrobati zo skupiny Argolla, označovanej za slovenský Cirque du Soleil.
Okrem iných im budú sekundovať aj žiaci Základnej umeleckej školy Karola Pádivého. Ako spresnil ideový otec projektu, podujatie predstavuje príbeh vyrozprávaný divadelnými formami. Dej sa odohrá na desiatich pódiách.
„Najviac sa mi na tom páči, že pri organizácii akcie sa podarilo spojiť rôzne subjekty. V Trenčíne to nebýva zvykom. Ja hrám síce ústrednú postavu, ale budem skôr pôsobiť v úlohe sprievodcu. Záverečnú časť sme situovali do blízkosti Štúrovho námestia, kde návštevníci zistia, ako Valentín vlastne objavil tamojšie studne,“ doplnil Kulíšek.
Voda patrí k Trenčínu
Knižka, ktorú ilustroval výtvarník Jozef Vydrnák, uzrela svetlo sveta šestnásť rokov po tom, čo trenčianskemu vodníkovi v centre mesta postavil pamätník akademický sochár Igor Mosný.
Nikto však presne nevedel, prečo sa tam nachádza. Kulíška si vodník získal, keď bol oslovený, aby sa za neho prezliekol pred inštaláciou vytesaného diela.
„Asi pol hodiny som sedel na lešení v studni, mal som na očiach pingpongové loptičky, vyliezol som na námestie, kde bolo plno ľudí. Odvtedy mám k nemu svojský vzťah.“
Ako pripomenul Mosný, v tejto lokalite mala byť iná socha, keďže studňu objavili až počas rekonštrukcie Štúrovho námestia.
„Pôvodná fontána nebola tak centrálne dispozične riešená. Za pochodu sme museli riešiť, ako dostať vodu aktívne do priestoru.
Prvýkrát sme použili technológiu jumpingov, ktorá sa už skôr realizovala v arabských krajinách a Amerike. Trenčín ju mal ako prvé mesto v bývalom východnom bloku,“ vysvetlil.
