V uplynulom ročníku ste obsadili druhé miesto. Aká to bola sezóna?
- Myslím si, že s ňou môžeme vyjadriť spokojnosť. Našim cieľom bolo opätovne sa prebojovať do Európskej ligy, čo sa nám podarilo. Náročným bol pre nás úsek v jarnej časti, keď sme za štyri zápasy uhrali iba bod s Nitrou. Pravdepodobne táto fáza nás pripravila o dlhší boj o titul so Slovanom. Slabšia chvíľka však počas sezóny prišla na každý tím.
Prvýkrát v živote ste viedli mužstvo ako hlavý kouč. Čo vám posledný rok dal?
- Bola to pre mňa v prvom rade veľká skúsenosť. Pohľad asistenta je iný. Takto som bol zodpovedný za všetko. Bol to náročné. Veľmi mi pomohol generálny manažér Róbert Rybníček a môj kolega Ivan Vrabec. Je to pre mňa štartovacia sezóna. Latku máme nastavenú vysoko a v nasledujúcej sezónu ju nemienime podliezť. Chceme sa všetci posunúť vyššie. Očakávania budú veľké, záleží na nás, ako sa s tým vysporiadame.
Dnes to už môžete povedať. Bol tajným predsezónnym cieľom skončiť na druhom mieste?
- Slovíčko tajný je na správnom mieste. Môžem povedať, že áno. V kútiku duše sme verili a dúfali, že sa opäť posunieme o stupienok vyššie. Postupne sme skončili piati, potom tretí a teraz sme chceli byť druhí. Je to odrazom toho, že prácu, ktorú vykonávame, robíme dobre. Pre nás všetkých je druhé miesto odmenou za celosezónnu prácu.
V polovici jarnej časti ste boli jediným tímom, ktorý mohol ohroziť v ceste za obhajobou titulu Slovan. Zväzoval mediálny tlak chlapcom nohy?
- Klamal by som, keby poviem, že žiadny tlak necítili. Úlohou nás trénerov bolo eliminovať ho, aby sa hráči nesústredili na Slovan, ale na seba. Potrebovali sme ich preladiť na iné myšlienky, aby sa snažili doviezť maximum pre tím.
V Európskej ligy ste vyradili Göteborg a odohrali zaujímavú partiu s rumunskou Astrou. Aké pocity prevládali po prvých skúsenostiach s pohárovou Európou?
- Ako nováčik sme sa nestratili. Málokto nám dával šance v súbojoch so silným Göteborgom. Pri troška šťastia sme mohli prejsť aj cez silnú Astru Giurgiu. V tomto dvojzápase sa ukázali individuálne kvality hráčov z Rumunska. V domácom zápase sme dostali góly z brejkov. Keď sme už mali na dosah dobrý výsledok na jeho pôde, súper vždy do minútky vyrovnal.
Európske súťaže presvedčili zahraničné tímy, aby nakúpili hráčov v Trenčíne. Boli odchody dôležitých hráčov ako Adi a Štefánik citeľné?
- Pre realizačný tím nie je jednoduché, keď mu odídu takýto hráči. Z pohľadu klubu bolo dôležité, aby sa chalani posunuli vyššie. Šli do kvalitných líg, čo im bolo odmenou za prácu, ktorú pre klub urobili. Nie je jednoduché hráčov ich formátu nahradiť šmahom ruky. V našom klube však panuje myšlienka, že každý je nahraditeľný, čo sa v konečnom dôsledku potvrdilo. Záleží na tom, v akom časovom období sa nám ich podarí nahradiť. Niekedy hráč naskočí hneď a je prínosom, v iných prípadoch to pár kôl trvá. Pre trénerov je výzvou nájsť vhodných adeptov na uvoľnený post.
Zdalo sa, že nahradiť ich bolo ľahké. Veď vám v priebehu sezóny pribudlo veľa hráčov zo zahraničia, ktorí majú nespornú kvalitu.
- Nebolo to až také jednoduché. Problémy nám robila kvóta hráčov, ktorí pochádzajú z krajín mimo Európskej únie. Na súpiske ich mohlo byť maximálne päť a my ich máme sedem. Najviac sa to dotýkalo Jaira. Veľa zápasov odsedel na tribúne. Nebolo to pre neho jednoduché. Možno by sa z lavičky ako striedajúci hráč dostal viac do hry a následne by hral v základe. Ohľadom chlapcov z Nigérie som komunikoval s generálnym manažérom. V príde, ak by nemali dostatočnú výkonnosť, odohrali by sezónu v tíme do 19 rokov. Už po týždni mi bolo jasné, že by nám mohli pomôcť. Toto rozhodnutie sa ukázalo ako správne. V prípade hráčov z Balkánu, či Van Kessela, by som sa iba opakoval. Pre tím znamenali veľa.
Ako fungovala kabína, v ktorej máte hráčov z celého sveta?
- Samotná hra a výsledky hovoria sami za seba. Pre hráča z Argentíny alebo Afriky nie je jednoduché prísť na Slovensko a prispôsobiť sa zo dňa na deň. Tréneri môžu byť na seba pyšní, pretože sa im darí týmto chlapcom pomáhať. Ani z dávnej minulosti si nepamätám, že by prišiel hráč, ktorý by bol nespokojný a mal výhrady voči kabíne, či hráčom. Naše mužstvo je inteligentné a príjme medzi seba každého chlapa, no ten musí dodržiavať pravidlá. Musia sa rešpektovať vzájomne. Nikto nerieši farbu pleti, pretože každý z nich bojuje za spoločný cieľ. Hráči sa s tým stotožnili a mojou úlohou je udržať tento trend.
Najlepším strelcom Corgoň ligy sa stal Tomáš Malec. Viackrát ste ho využili ako striedajúceho žolík a bol gólový. Nechceli ste mu dať viac príležitostí v základe?
- Je skvelé, že sa Tomáš stal kráľom strelcov. Celú kariéru má pred sebou. On sám si predstavoval, že na ihrisku dostane viac priestoru a strelí viac gólov. Mali sme pohovory medzi štyrmi očami. Malec je veľmi inteligentný a chápavý mladý muž. Musí si uvedomiť, že za všetkými jeho gólmi, bola aj práca celého tímu. Keď riešil iba seba, tak jeho výkonnosť nebola taká, ako si predstavoval. Uvedomil si to a vrátil sa späť. Odmenou pre neho boli góly a asistencie. Jar z jeho pohľadu nebola taká výrazná, ale výborná jeseň stačila na to, aby si udržal prvú pozíciu. Tomáš je špecifický hráč, ak by iba na chvíľu zľavil, ťažko sa dostáva späť do starých koľají, kde by sme ho chceli vidieť.
Pravdepodobne najlepšiu sezónu odchytal brankár Miloš Volešák. Okrem kvalitných výkonov v bráne si skvele zastal aj pozíciu kapitána. Zdá sa, že dozrel čas, aby okúsil zahraničný chlebík.
- Je skvelé mať v tíme osobnosť akou je Miloš. On nie je iba brankár, ktorý dobre chytá. Je to v podstate libero. Chalani vedia, že si o neho môžu pomôcť spätnou prihrávkou. Jeho rozohrávka zo zadu je veľmi kvalitná. Každému hráčov prajem, aby sa posunul čo najďalej a do lepšej ligy, Volešáka nevynímajúc. V piatok Miloš podstúpi najvýraznejší prestup, do stavu manželského. Sám som zvedavý, čo to s ním urobí po futbalovej stránke. Želám mu najmä pevné zdravie. Ak je futbalista fit, môže si plniť ciele a sny.
