TRENČÍN. Rodáčka z českého Chomutova žijúca v Bratislave zavítala začiatkom júna do trenčianskej knižnice, kde predstavila nový román Julinkina pekáreň. Jeho názov výnimočne vznikol skôr, než začala písať.
Partnerskú lásku nahradila rodinou
Ani v poradí dvadsiata siedma kniha obľúbenej autorky nevybočuje z nastaveného kurzu. Téma je aktuálna, príbeh opäť zohľadňuje vrtkavosť šťastia.S hrdinkou z domáckeho prostredia sa zaručene stotožní množstvo čitateliek. Klára na vlastnej koži pocíti, že nikdy nie je neskoro. Túži po Francúzsku, túži po chlebe aj napriek tomu, že nikdy žiadny neupiekla.
„Keďže som doteraz stále rozoberala partnerskú lásku, či už vydarenú alebo nevydarenú, zažiadala sa mi zmena. Julinkina pekáreň je o sile rodinných vzťahov i priateľstva, ale aj o snívaní. A tiež o pečení chleba. Jej stránky sú doslova prevoňané. Občas, inšpirovaná vlastnými riadkami, som nejaký chlieb upiekla aj ja," zhrnula Keleová-Vasilková. Julinka je podľa nej krásne meno a zároveň meno bývalej synovej priateľky. Tá románová má však sedem rokov.
Predstaviteľka tzv. ženskej literatúry detailne pozná svoju cieľovú skupinu. Príbehy zo života obsadzuje domácimi postavami s každodennými radosťami i problémami. Často býva označovaná za slovenskú Danielle Steelovú.
„V minulosti som sa na to strašne čertila, lebo nemám rada prirovnávanie, bola to taká moja prvá detinská odmietavá reakcia. Navyše si myslím, že každý je svojský, originálny, úžasný a jedinečný. Ak si to o sebe náhodou niekto nemyslí, tak nech to rýchlo napraví. Prirovnávanie k Steelovej mi nesedelo aj preto, že ona píše o inom svete, ktorý je nám trošku vzdialený,“ ozrejmila Keleová-Vasilková. Následne sa nechala počuť, že vlastné knihy odporúča aj mužom, aby konečne zistili, aké ženy naozaj sú a vedeli sa k nim lepšie správať.
Najprv chcela zaujať, teraz píše spontánne
Z milióna predaných kníh by bývalá redaktorka časopisu Osvetová práca mohla vytvoriť dvestokilometrový rad. Ako poznamenala, tvorí spontánne, nedodržuje žiadnu časovú ani rozsahovú normu a počas písania dlho nevie, ako sa dej skončí.
Prvou čitateľkou rukopisov je kamarátka a vydavateľka Gabriela Belopotocká.Na ich premiérové stretnutie spred šestnástich rokov dodnes nezabudla.„Bolo to v období, keď Slovensko zavalila prekladová literatúra. Gabika na mňa pôsobila veľmi prísne, mala som z nej strašný rešpekt, no zároveň som chcela zaujať. Od trémy sa mi popísané papiere rozsypali na zem. Pri zbieraní hárkov som jej kolenačky opakovala, aby si to iba prečítala,“ zaspomínala s úsmevom Keleová Vasilková.
„Táňa pre nás znamená veľa. Je jednou z najžiadanejších slovenských spisovateliek, hlad po jej románoch neklesá ani po rokoch, práve naopak. Sme pyšní a radi, že nám je stále verná," ocenila PR manažérka vydavateľstva Ikar Mária Lešková.
