NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Študenti Strednej odbornej školy (SOŠ) na Piešťanskej ulici pod vedením majstra odbornej výchovy Rudolfa Pečenkára premenili výstavnú sieň Mestského kultúrneho strediska na ríšu drevenej fantázie.
Výstavu Krása z dreva si návštevníci môžu prezrieť do 27. júna.
Mladých autorov nadchol ich učiteľ
Majster odbornej výchovy Rudolf Pečenkár dokázal inšpirovať svojich študentov svojou prácou. Najtalentovanejší z nich pretavili svoju fantáziu do unikátnych diel. „Samotnému vzniku týchto prác predchádzali mnohokrát skice, výkresová dokumentácia i náčrty obrázkov, podľa ktorých ďalej študenti tvorili. Pri práci naplno realizovali svoju predstavivosť,“ povedal Rudolf Pečenkár.
Pri vzniku exponátov vo väčšine prípadov dominovala fantázia študentov, drevenice a hospodárske dvory vytvorili zase v presnej mierke s malými odchýlkami.
„Prevažná časť exponátov je z tvrdého alebo mäkkého masívu. Na náročnejšie časti s reálnym pohybom a funkčnosťou použili preglejku,“ pokračoval Pečenkár. Podľa jeho slov sa dá z dreva vytvoriť všetko. Drevu však treba vedieť vdýchnuť život a atmosféru. Sedemnásťročný študent SOŠ Marek Kolník upútal veľkou plachetnicou. Vznik exponátu, na ktorom nechýbajú plachty z preglejky, laná z pevných motúzov či rebríky zo stavbárskej sieťky, trval dva týždne.
„Vyrobil som ju z drevotrieskovej dosky s veľmi jemne zlisovanými vláknami. Prehnuté plachty som vytvoril z preglejky, ktorú som naparil nad vriacou vodou, aby vznikol oblý tvar,“ povedal Marek.
Pri výrobe použil priamočiaru pílu, cirkulár i frézu. Iba niekoľko metrov vedľa nej sa týči unikátny bager, na ktorom jeho tvorca vyrezal takmer dvetisíc otvorov a použil tisícky skrutiek. Nechýba mu funkčná lyžica, zhrňovacia radlica a efektné pásy, samozrejme, všetko z dreva.
Vo výstavnej sieni behajú praveké jaštery
Netradičná výstava zaujme svojou rozmanitosťou. Jej návštevník môže tesne vedľa drevenej „harleyáckej“ motorky obdivovať tvory z praveku. Niektoré sa pohybujú po zemi, iné vidno lietať tesne pod stropom výstavnej siene.
Kostra najväčšieho z jašterov diplodocusa má takmer dva metre, model kostry tyranosaura patrí zase medzi najväčšie lákadlá.
„Jaštery som najskôr vyrezával, potom frézoval z drevovláknitej dosky s takmer homogénnou štruktúrou. Pripravené som mal najskôr šablóny, ktoré som potom obkresľoval a na záver vyrezával,“ vysvetlil Jakub Melocík vznik netradičných jašterov z drevených dosiek. Každého z jašterov vyrábal niekoľko dní, zlomené „drevené kosti“ musel nahradiť. Vo výstavnej sieni sa však nepohybujú iba praveké jaštery. Stretnúť tu môžete aj pandu či škorpióna. Pri väčšine vystavených diel využili autori množstvo drevoobrábacích strojov.
Pomocou formátovacej píly, rôznych typov frézovačiek i ručných náradí, dokázali vytvoriť unikátne tvary. Pri vyrezávaných svietnikoch však osemnásťročný Michal Halík pomoc strojov nepotreboval. Každé z vystavených diel vyrobil vo vlastných rukách.
„Práci s drevom sa venujem dva roky. Tematicky nie som zameraný, svietniky patria medzi moju prvú tvorbu. Dali by sa vyrobiť na automatickom sústruhu, ale tam sa človek nič nenaučí. Akurát vyrobí haldu kusov,“ povedal Michal, ktorý veľmi rád pracuje s dlátami. Využíva drevo z orecha i smreka, ktoré potom natiera pri vysokej teplote aj včelím voskom.
„Svietniky som vyrábal s presnosťou na milimetre. Nahnevá ma, keď urobím chybu v úplnom závere opracovania a treba začať odznova. Pri štvoramenných svietnikoch je najväčším problémom dodržať presnosť,“ dodal Michal, študent SOŠ na Piešťanskej ulici.
