TRENČÍN. Liehovarnícku kapitolu dejín priemyslu v Trenčíne spracoval amatérsky historik Vojtech Brabenec.
Počas vystúpenia v krajskej knižnici okrem iného prezradil, kde postavili jeden z prvých tunajších vysokých komínov.
Lonského patent
Populárno-náučnú prednášku o histórii trenčianskych likérok sprevádzalo premietanie obrazových prameňov, pri ktorom pookriala duša nejedného pamätníka. Liehovary postupne menili adresu aj obchodnú formu.
Pravdepodobne najstarší v Trenčíne existoval už v roku 1872. Jeho majiteľom bol Leopold Kornhauser.
„Ročne vyrobil okolo 700 vedier liehu. Kvasnice vyrábali v Trenčíne od roku 1883. O tri roky založili Kornhauser a Hertzka malý hospodársky liehovar na spracovanie obilia. Stál neďaleko takzvanej Dolnej železničnej stanice. Vyskúšali tu prototyp nového prístroja na pálenie liehu, ktorý vynašiel a vyrobil známy trenčiansky remeselník František Lonský. V areáli továrne vyrástol jeden z prvých priemyselných komínov na území mesta,“ uviedol Brabenec.
Alkohol tiekol dolu Váhom
Z technických príčin bol podnik, ktorý medzitým kúpil Emil Pick, presťahovaný do novopostaveného objektu v katastri obce Istebník. V čase otvorenia v roku 1932 bola továreň najväčšou na výrobu kvasníc v celej republike.
Podľa bádateľa Brabenca jej prechod frontu začiatkom apríla 1945 zasadil tvrdú ranu. Paradoxne, mnohým Trenčanom padla na úžitok.
„Räumungskommando IX. nemeckej armády prikázalo ochromiť závod. Vypúšťanie liehu, zriedeného na 40 % vodou, do Váhu trvalo štyri dni. Civilné obyvateľstvo z okolia sa nakopilo v mieste vypúšťania poniže železničného mosta a snažilo sa nabrať si čo najviac liehu do akýchkoľvek nádob, vrátane klobúkov a dreveného koryta,“ povedal.
Slovlik pohltil Slovlik
Po vojne bol podnik znárodnený a neskôr premenovaný na Slovlik, kvasný a konzervárenský priemysel. Okrem
„Kvasnicovej“ zastrešoval pôvodný Slovlik, sídliaci na Štefánikovej ulici v budove bývalej kúrie pod hradnou skalou, tiež výrobňu „Borovičková“, ktorá stála oproti Merine a položila základ tradície pravej trenčianskej borovičky.
Dôležitú súčasť trenčianskych likérok predstavovala aj firma Herbaria pochádzajúca z Považskej Bystrice.
Na okraji areálu dnešných kasárni SNP mala vlastnú pálenicu a popri likéroch sa špecializovala na uhličité nápoje i veľkoobchod s vínom. Jednu z najstarších trenčianskych firiem na výrobu a predaj alkoholu prevádzkovali bratia Kellermanovci. „Likvína pôsobila na Vajanského ulici v dome stojacom dodnes povyše OD Prior smerom k synagóge,“ doplnil Brabenec.
Kde končia otázky, končí poznávanie
Zakladateľ Klubu starých Trenčanov zároveň prevádzkuje aj samostatnú webovú stránku o histórii mesta. Ako pripomenul, stránka nie je venovaná dostatočne známymvšeobecným zdrojom.
„Zaoberá sa hlbším poznávaním jednotlivých aspektov histórie Trenčína. Záujemcov o podrobnejšie informácie nikdy nebude veľa. Kto však môže ísť k prameňu, nech nechodí ku džbánu,“ zdôvodnil.
