Medzi futbalistami Dubnice nad Váhom bude piatym inžinierom. Napodobnil tak už nežijúceho Ľudovíta Baďuru, Ladislava Mackuru a súčasného gólmana MFK Andreja Maťašovského. Štúdium na Trenčianskej Univerzite Alexandara Dubčeka ukončí Marek Svorada v júni.
DUBNICA NAD VÁHOM. Útočníka druholigovej Dubnice priviedol do prípravky ako päťročného otec. V tom čase mladý futbalista ani nevedel, ktorá brána na trávniku je jeho a ktorá súperova. O pár rokov nastúpil do futbalovej akadémie pod vedením trénerov Mariána Bagína a Ferdinanda Poliaka. V žiackych časoch sa veľa naučil od Ľuboša Nosického a v doraste od Jozefa Jakuša a Miloša Šupáka. Zdokonalenie mu priniesli zápasy v juniorskom tíme pod Dušanom Kramlíkom. Do seniorského futbalu nakukol v drese Matadoru Púchov a sezónu 2011/2012 zažil postup do II. českej ligy s HFK Olomouc.
Návrat domov
Uplynulú sezónu sa presunul naspäť do Dubnice, ktorá hrá druhú najvyššiu súťaž napriek zložitým podmienkam. „V súčasnosti mi klub dáva podmienky hrať kvalitnú ligu proti kvalitným futbalistom z celého Slovenska. Je to možnosť ako neustále rásť a zdokonaľovať sa. Všeličo som už preskákal. Spomínam si na dlhé prestávky po operáciách kolien a návraty na trávnik. Futbal je stále mojou vášňou a to mi dávalo silu vrátiť sa späť na ihrisko,“ povedal Svorada.
Po základnej škole maturoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej a jeho kroky následne viedli na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne. V súčasnosti končí inžinierske štúdium na katedre špeciálnej strojárskej techniky a v polovici júna ho čakajú štátne skúšky. „Moja špecializácia zahŕňa témy z typickej strojariny a popri tom sa venujem aj oblasti špeciálnej techniky. Tá mala v niekdajšej ZŤS-ke svetový cveng,“ pokračoval.
Najskôr sa chce venovať futbalu
S výberom štúdia sa tak zaradil k otcovi a bratovi, ktorí sú taktiež strojní inžinieri. „Doma som mal veľkú oporu. Vždy mi mal kto poradiť a pomôcť. Brat síce nebýva doma, ale máme stále intenzívne vzťahy. Otcovi sa podarila vybudovať silná firma s viac ako sto zamestnancami, kde sa mi v budúcnosti naskytá možnosť realizovať sa. Pokiaľ som však zdravý, chcel by som sa tešiť najmä z futbalu,“ usmial sa dvadsaťpäťročný dubnický rodák.
Autor: Zdenka Kolínková
