Nadšenci chovu dravých vtákov zachránili v uplynulých rokoch životy desiatok operencov, ktorí by bez ich pomoci zahynuli.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Novomestský štadión sa v uplynulých dňoch premenil na divokú prériu s množstvom operených dravcov z troch svetadielov.
Spoločnosť na ochranu dravých vtákov Zayferus tu predstavila desiatky exotických i domácich dravých vtákov.
Desať milovníkov prírody, ktorí vo svojich priestoroch poskytujú komplexnú starostlivosť o zranené vtáctvo, má v kolekcii vyše sto dravcov a sov.
Dravci z celej planéty
Chovatelia dravcov dnes opatrujú 102 dravých operencov z Európy, Ázie a Severnej i Južnej Ameriky. Ich život a lovecké schopnosti prezentujú nielen v Lednickom parku, kde majú základňu, ale aj v mnohých mestách Slovenskej a Českej republiky.
„Medzi najvzácnejšie patrí orol morský, orol východný, sup kapucín, sokol lastovičiar či karančo južný,“ hovorí Jiří Hrotek, zakladateľ a riaditeľ neziskovej spoločnosti Zayferus. Medzi ich rarity patrí aj sup krahujový.
Vták s rozpätím krídel 270 centimetrov je od roku 2007 zapísaný v Červenom zozname medzi takmer ohrozenými živočíchmi. Dravec z oblasti afrického Sahelu na južnom okraji Sahary si pochutná vo voľnej prírode najmä na mäse antilop, žiráf a zebier. V prírode žije už iba tritisíc jedincov. „Keď sa chovateľ venuje dravcom zodpovedne, tak sa v novom prostredí adaptujú ľahko. A ak nie, tak vám jednoducho uletia preč,“ vysvetľuje Hrotek. Množstvo vtákov v odchove skonzumuje každý deň veľké dávky mäsa. „Kŕmime ich najmä prepelicami, morčatami, králikmi, kurencami i rybami. Denne spotrebujú mäso s hmotnosťou približne tretiny svojej váhy,“ vysvetľuje Hrotek.
Od rána do večera okolo zvierat „behá“ pracovník, ktorý sa stará iba o ich kŕmenie. Kvalitná strava stojí spoločnosť ročne približne jeden milión českých korún. Vynikajúca potrava sa následne prejavuje aj na letových schopnostiach chovaných dravcov. Najrýchlejším z nich je sokol sťahovavý, ktorý pri útoku strmhlav vyvinie rýchlosť až 400 kilometrov za hodinu.
Najťažším je zase orol kamčatský. Jeho samička má hmotnosť deväť kilogramov. Dravce sa dokážu rozmnožovať aj v zajatí. „Väčšina z nich je zakúpená z odchovov,“ potvrdzuje Hrotek.
Sup a orol žijú aj sedemdesiat rokov
Medzi najinteligentnejšie a najbystrejšie dravce patrí karančo. Čím je však dravec múdrejší, tým sa horšie cvičí.
Orol je na výcvik veľmi neprispôsobivý. „Žije dlho, a preto sa všetko aj dlho učí. Osobne učím orla morského už rok a zďaleka nelieta tak, ako by som si to predstavoval. Pri orloch je to normálne. Dva - tri roky výchovy tu prakticky nehrajú žiadnu veľkú rolu,“ vysvetľuje Hrotek.
Najdlhší vek dosahujú orly a supy, ktorí sa dožijú niekedy aj vyše sedemdesiat rokov.
„V zajatí sa dravce všeobecne dožívajú vyššieho veku. Treba im venovať množstvo času, denne s nimi lietať a, pochopiteľne, kvalitne kŕmiť,“ prízvukuje ich chovateľ. Pri kontakte s dravcami je niekedy takmer nemožné vyhnúť sa ostrým škrabancom loveckých pazúrov. Pracovať s dravými operencami bez rukavíc je preto nebezpečné.
Prirodzená dravosť operených predátorov z nich nevyprchala ani mimo voľnej prírody.
„Dravce sú schopné požrať sa aj navzájom. Preto nesmú na seba dosiahnuť. Naše voliéry majú od 5 x 5 metrov až po 12 x 8 metrov,“ hovorí riaditeľ spoločnosti.
Niektorí z jedincov počas vystúpenia zmizli navždy, jednoducho uleteli. „Prihodilo sa to už približne desaťkrát. Lietame s dravcami už dvadsaťdva rokov a denne máme vo vzduchu približne sedemdesiat z nich. Desať uletení preto za taký dlhý čas nie je žiadna hrôza,“ usmial sa Hrotek.
Najadaptabilnejší pre chov je sokol myšiar a sokol sťahovavý. Problematický na odchov v zajatí je sokol kobec, haja červená, sokol lastovičiar a viacero druhov supov.
Starostlivosť chovateľov i veterinárov
Okrem desiatich chovateľov sa o operených zverencov pravidelne starajú aj veterinárni lekári. „S veterinármi riešime najmä komplikované zdravotné problémy. Dravce z prírody k nám najčastejšie prichádzajú po zrážkach s autom alebo sú popálení elektrickým prúdom. Vtáky, ktoré chováme, žiadne závažné problémy nemávajú,“ hovorí zakladateľ spoločnosti.
Častým javov z voľnej prírody bývajú aj prestrelené krídla. Hlavným krokom záchrany oslabeného, chorého či zraneného jedinca je preto kompletné veterinárne vyšetrenie.
„Zaisťujeme všetkým dravcom odbornú lekársku starostlivosť v špecializovanej veterinárnej ordinácii. Nasleduje liečenie, ktoré v lepších prípadoch trvá niekoľko dní, v horších týždne a dokonca aj celé mesiace,“ dodal na záver zakladateľ Zayferusu Jiří Hrotek.
