TRENČÍN. Po vlaňajšej premiére prilákala Noc literatúry do Trenčína ďalšiu zohratú dvojicu. Ôsmy ročník medzinárodného projektu začal v spoločnosti Jozefa Banáša a Rasťa Piška ešte pred západom slnka, netypická literárna noc však kvôli tomu ani na chvíľu nestratila zvláštnu moc.
Z balkóna do baru
Organizátorom narušilo pôvodný scenár nepriaznivé počasie. Trenčianska knižnica s mestom Trenčín upustili z čítania na balkóne Posádkového klubu, resp. pri morovom stĺpe na Mierovom námestí a program presunuli do snack baru bývalého Domu armády.
Ako pripomenula Hana Gallová z útvaru kultúrno-informačných služieb Mestského úradu v Trenčíne, popri európskych dielach mali návštevníci možnosť spoznať aj súčasných slovenských autorov. Čítajúce osobnosti najprv publikum zoznámili so záverečnou časťou denníkov Ale Rachmanovovej - Mliekarka z Ottakringu, potom s knihou Prešovčana Víťa Staviarskeho - Kale topánky.
Smutno-veselé spomienky péesáka
Okrem čítania úryvkov z textov kolegov spisovateľov zostal literárnym hosťom priestor i na prezentáciu vlastnej tvorby. Známy slovenský humorista a herec Rasťo Piško v armádnom objekte symbolicky predstavil svoj debutový román Hačava, popisujúci spomienky na základnú vojenskú službu medzi príslušníkmi pohraničnej stráže.
„Hačava bolo územie na bývalom československo-rakúskom pomedzí. Na mieste, kde sa končil socialistický svet a začínal kapitalistický, stál vysoký plot s elektrickým prúdom. V okolí žili vojaci, roľníci, drevorubači a prekvapujúco aj ženy, ktoré patria k vojakom,“ povedal Piško.
Podľa neho knižka vystihuje život. Úsmevné epizódy v nej striedajú tragédie. „Práve v oblasti Hačavy som začal pochybovať o socializme a pýtať sa, prečo ľudia zo socialistického raja utekajú a naopak k nám zo zlej kapitalistickej cudziny nikto.
Raz tam však predsa len chytili jedného človeka, ktorý sa pokúšal dostať z Rakúska do Československa. Zakrátko sa zistilo, že to bol pacient z neďalekej psychiatrickej kliniky, ktorý odtiaľ utekal pravidelne na jar,“ dodal synovec obľúbeného detského spisovateľa Ruda Morica.
Banáš hľadá cestu a pýta sa
Celovečerné podujatie popretkávané skladbami pesničkára Igora Cvacha zavŕšila beseda o jednej z najdiskutovanejších slovenských kníh súčasnosti. Banášov Kód 1 lámal rekordy v predajnosti už od prvých mesiacov po vydaní.
Podľa autora má jednotka v názve symbolizovať jednotu a dokonalosť, pričom v kresťanskej civilizácii je najlepšie personifikovaná Ježišom Kristom. „Ježiša som v príbehu takpovediac sňal z imaginárnych nebies medzi nás, pretože tu ho potrebujeme viac. My ľudia síce máme radi morálne vzory, ale pokiaľ sú ďalej od nás,“ načrtol Banáš a vzápätí odmietol názor, že rúca dogmy katolíckej cirkvi.
„Dôrazne odpovedám, že dogmy rúca Ježiš Kristus. Dogmatická teológia postavila jeho učenie na hlavu. Som hlboko veriaci, človek hľadajúci, nikomu moje názory nevnucujem, len sa pýtam, ako je možné, že Ježiš Kristus v evanjeliách hovorí 'rozdaj svoj majetok chudobným a nasleduj ma' a pre cirkev to neplatí. Prečo sú slovenské kostoly zatvorené mimo času liturgií? Viem, lebo sa tu kradne.
Ale potrebujú kresťania na komunikáciu s Bohom v kostole zlaté monštrancie a drahé obrazy? Napríklad islamské mešity sú otvorené nonstop a nemáte tam čo ukradnúť,“ poznamenal.
