TRENČÍN. Únia nevidiacich a slabozrakých eviduje v Trenčianskom kraji viac ako šesťsto členov. Priamo v Trenčíne ich je takmer osemdesiat. Architektonické bariéry sú pre nich často prekážkami pri pohybe a orientácii.
Podľa Márie Krafčíkovej, vedúcej oddelenia krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých, sú najväčšímu prekážkami v centre Trenčína stĺpy verejného osvetlenia, ktoré sú zasadené do chodníkov, rôzne kvetináče, stromy vysadené do chodníkov, bilbordy a reklamy, taktiež autá parkujúce na chodníkoch, vzhľadom na nízky počet parkovacích miest. Veľkou pomocou pre nevidiacich a slabozrakých sú reliéfne prvky na komunikáciách - varovné a signálne pásy, vodiace línie a vodiace pásy.
„Vodiace línie sa nachádzajú pri nemocnici a na opravených križovatkách, no na mnohých miestach nie sú upravené a označené priechody pre chodcov,“ hovorí Krafčíková.
Po novom bez bariér
Aktuálna výstavba podľa trenčianskej hovorkyne Eriky Ságovej už zodpovedá aj týmto požiadavkam. „Dnes už budujeme nové priechody pre chodcov aj s vodiacim pásom cez priechod a s povrchovou úpravou chodníka, dlažba je prispôsobená nevidiacim a slabozrakým.“
Rovnako aj všetky veľké križovatky v meste majú semafory vybavené jednoduchým zvukovým signálom. Krafčíková upozorňuje, že problém pri križovatkách sa nemusí končiť pri signalizačných zariadeniach. Stáva sa totiž, že zrakovo postihnutý človek môže mať zároveň aj sluchové postihnutie. „V tomto prípade je dôležité, aby samotní šoféri boli obozretní a tolerantní a reagovali na chodcov s bielou palicou,“ hovorí.
Zrakovo postihnutých môžeme stretnúť aj v autobusoch mestskej hromadnej dopravy. Tu sú veľmi nápomocné takzvané hlásiče zastávok. „Mesto už dávnejšie požadovalo od dopravcu – SAD Trenčín, aby v autobusoch mestskej hromadnej dopravy boli inštalované hlásiče autobusových zastávok. Tie aj fungujú,“ hovorí Ságová.
Ozvučenie podľa Krafčíkovej však nie je dostatočné. „V prípade väčšieho hluku v autobuse cestujúci ľahko prepočuje názov zastávky. Modré prímestské autobusy nie sú ozvučené vôbec,“ dodáva Krafčíková.
Rezervy sú všade
Lepšie to nie je ani v iných mestách Trenčianskeho kraja. „Dubnica nad Váhom má riešené bariéry iba pri Tescu. Čo sa týka námestia, tak tam sa majú odstraňovať bariéry pre ľudí so zdravotným postihnutím. Podobne je na tom aj železničná stanica v Dubnici nad Váhom a Ilava, kde sa bariéry majú odstraňovať až dodatočne. V meste Myjava nie je dostatočne riešená problematika bezbariérovosti pre ľudí so zrakovým postihnutím,“ hovorí Krafčíková.
Za najlepšie vybavené mesto ohľadne bezbariérovosti pre ľudí so zrakovým postihnutím označila Krafčíková Partizánske. „Partizánske je vybavené vodiacimi líniami na chodníkoch. Pošta, mestský úrad, kultúrny dom a úrad práce sú vybavené bezbariérovými vstupmi. Na mestskom úrade je kancelária prvého kontaktu na prízemí. Vlaková stanica je vybavená zábradlím, na autobusovej stanici sa bude robiť rekonštrukcia, čakáreň bude na prízemí,“ dodala Krafčíková.
Únia nevidiacich a slabozrakých organizuje v priebehu mája výstavu fotografií, ktorej cieľom je priblížiť verejnosti svet ľudí so zrakovým postihnutím. Fotografie budú vystavené v priestoroch vestibulu Trenčianskeho samosprávneho kraja.
