Metaforou mierila na začiatok konca hospodárskej prosperity Írska, v ktorom strávila takmer desať rokov života.
TRENČÍN. Tradičný hudobný nástroj ostrova svätého Patrika v názve knihy napokon zostal v zmysle tzv. harfového mosta. Architektonická dominanta Dublinu spája okrem miestnych nábreží aj osudy hlavných postáv.
Návrat na miesto činu
Marta Gergelyová žije a tvorí v zahraničí. Do literatúry vstúpila vo Veľkej Británii, kde jej pred štyrmi rokmi vyšiel román v angličtine Wanda s Jigsaw (Wandina skladačka). Slovenský debut Most nad riekou Liffey predstavila počas besedy v trenčianskej knižnici. Symbolicky na mieste, kde jej mama Božena Adamicová v minulosti pôsobila ako riaditeľka školy.
Majsterka ľudovej umeleckej výroby pochádzajúca z Moravského Lieskového bola prvou čitateľkou, editorkou i jazykovou korektorkou dcérinej novej knižky. „Moji rodičia boli učitelia. Ako malé dieťa som za mamou chodievala na Hasičskú ulicu, kde vtedy sídlila prvá základná škola. Z návratu na miesto činu som mala dobrý pocit, stretnutie so starými priateľmi bolo fantastické, nevidela som sa s nimi skoro dvadsať rokov,“ povedala dojatá Gergelyová.
Na Trenčín nedá dopustiť
Spisovateľka prežila v Trenčíne detstvo i mladosť. V osemnástich rokoch odišla študovať do Bratislavy. Pracovala v stavebníctve, umelecké gény ju však primäli zmeniť kurz. Oddala sa humanitným vedám. Pôsobila na univerzite v anglickom Cambridge, venovala sa prekladateľstvu, v írskom Galway odborne rástla ako konzultant v oblasti kultúrneho dedičstva. Vlani sa presťahovala do Prahy. K Trenčínu ju stále viaže silné puto.
„Nosím ho v srdci a navždy zostane mojím prvým domovom. Našla som si tu prvých kamarátov, stretla svojho manžela. Nadobro som odišla v roku 1995, ale rada sa sem vraciam.
Ako dieťa som chodievala do okolitej prírody s turistickým oddielom, ktorý viedla pani Martuška Trebatická. Mala som rada atmosféru Mierového námestia, chodievala som na plaváreň do Detského mestečka v Zlatovciach, kúpavali sme sa tiež vo Váhu na ostrove,“ zaspomínala držiteľka ocenenia Archeologického inštitútu University College v Londýne.
Kruh sa uzavrel
Autorka v tínedžerskom veku pri čítaní diela Vlaštovky a Amazonky netušila, že práve ono ovplyvní jej spisovateľskú kariéru. Dej sa odohráva na severe Anglicka v tzv. Jazernej oblasti.
„Vtedy mi ani nenapadlo, že sa raz budem prechádzať po brehoch spomínaných jazier a strávim časť života v krajine, ktorá mi poskytla námet pre moju knihu,“ povedala.
V románe Most nad riekou Liffey hrá prím Slovenka Barbora a Ír Brendan. Príbeh zo života približuje vzostupy a pády manželov z dvoch geografických kútov.
Charakter rodiny podnikajúcej s realitami preverí odvrátená strana bohatstva priamo v epicentre hospodárskej prosperity.
„Udalosti i miesta sú skutočné. Pri písaní ma inšpirovali tri historické míľniky. Prvým bol august 1968. Na Slovensku asi neexistuje rodina, ktorá by mohla povedať, že súvisiace udalosti nejako neovplyvnili jej život.
Podobne v prípade nežnej revolúcie, bez ktorej by sa chodníčky Barbory a ryšavého Dublinčana nepreťali.
Tretím míľnikom bol ekonomický rozmach republiky, ktorá si na prelome tisícročí zaslúžila prívlastok keltský tiger. Írsko dokázalo, že obyčajní ľudia sa môžu mať veľmi dobre.
Potom však nastala prílišná eufória, ekonomika sa prehriala. Ľudí to bolí v duši aj v peňaženke. Otázka je, či ten niekoľkoročný večierok za to stál,“ podotkla Gergelyová.
