Dnes patrí medzi slovenskú špičku v ťažkej váhe.
TRENČÍN. Ako desaťročný sa v roku 2001 postavil na skateboard. V tom čase tento pouličný šport robil málokto a mladých ľudí lákalo nepoznané. Postupom času však prišiel na to, že sa už nemôže posunúť ďalej. „Bol som na určitej úrovni. Mal som aj sponzorov, ale cítil som, že ma to prestáva baviť. Lákalo ma spoznať iný druha adrenalínu,“ povedal na úvod Pacas.
Z počutia sa medzi kamarátmi dozvedel, že v sobotu chodia do telocvične gymnázia trénovať thajský box. Na tréning sa zatúlal aj on a v roku 2008 sa začala nová éra jeho kariéry. Nejednalo sa o nič oficiálne, neexistoval žiaden klub. Tento šport bol v Trenčíne iba v zárodkoch. „Thajský box ma chytil za srdce. Bolo to náročné, pretože je treba spojiť kondíciu a silu v jedno,“ pokračoval Pacas a doplnil: „Nie je to iba jednostranná záležitosť. Nestačí byť iba silný a rýchly. Človek musí mať okrem fyzickej sily aj psychickú odolnosť. Okrem rozdávania úderov musí aj prijať. Premýšľať o tom, ako súper zareaguje a ako ho oklamať a zdolať.“
Nevedel sa dostať do pohybu
Na svoje začiatky dnes Pacas spomína s úsmevom. Skupinka pätnástich nadšencov trénovala v malých a nevyhovujúcich priestoroch doslova na pár metroch. „Nemali sme tam dostatočný priestor na pohyb. Až neskôr som zistil aká to bola chyba. Keď som začal boxovať v reálnych zápasoch, nevedel som sa dostať do pohybu. Na tréningu sme stáli na mieste a zápasy boli zrazu o niečom inom. To sa prejavilo aj na výkonoch. Keď si porovnám, ako sme začínali my a ako začínajú súčasní borci, tak je to obrovský rozdiel. Majú kvalitných trénerov a ich výkonnostný postup je oveľa rýchlejší.“
Šestica silných borcov
Počiatočný posun bol pomalší. Prvý rok trénoval v Trenčíne a občas zavítal aj do Dubnice, kde popri klasickom boxe fungoval aj pridružený klub thajského boxu. Náhoda chcela, že ho jeho kolegyne zavolali na prvý turnaj do Hronseku pri Banskej Bystrice. Tam svoj vôbec prvý amatérsky zápas vyhral. Kvalitných podujatí po celej Európe sa začal zúčastňovať pred dvoma rokmi. Dnes žne úspechy najmä v organizácia WKF a WKU. „Nepovedal by som, že som na Slovensku najlepší. V ťažkej váhe je približne šesť veľmi silných borcov. Prekvapiť však môže hocikto, stačí jeden správny úder a je po zápase,“ vysvetľoval Pacas.
Postupom času si dvadsaťdvaročný rodák z Trenčína buduje meno. Najbližšie sa chystá do ruskej Kazane, kde sa zúčastní prestížneho turnaja v aréne hokejistov AK Bars. „Tento turnaj trvá celý rok. Funguje na vyraďovacej báze a na programe je štvrťfinále,“ priblížil Pacas svoj najbližší program.
Buduje si vo svete meno
S financiami, podobne ako aj v iných športoch, je veľký problém. Profesionálne turnaje a zápasy uhrádza náklady na cestu, ubytovanie a stravu organizátor. Medzi amatérmi si musí každý borec uhrádzať všetko sám. „Na Slovensku nie sú pre tento šport financie. Sme tak donútení boxovať na profesionálnej úrovni,“ prízvukoval Pacas.
Na svojom konte má už viac ako päťdesiat zápasov na amatérskej a profesionálnej úrovni. Vo svete si pomaly, ale isto, buduje meno. „Nikto z opačnej strany zemegule si ma na turnaj nezavolá iba tak. Musia byť za mnou výsledky a dobrá práca promotéra. Turnaj v Kazani je ostro sledovaný. Možno si ma dakto všimne a posunie ďalej. Zaujímavá ponuka prišla zo Spojených arabských emirátov.“
Divákov baví Michal David
Zranenia sa takmer dvojmetrovému boxerovi vyhýbajú. Okrem zlomenín nosa, ktoré sú v tomto športe bežnou záležitosťou, výrazné problémy nemal. Pre divákov má byť thajský box a kickbox predovšetkým zábavou. Toho sa snaží držať aj Martin Pacas. Na uvoľnenie atmosféry pri jeho príchode do arény hrá Michal David. „Rozhodol som sa pre neho, pretože divákov uvoľní a na tvárach majú úsmev. Nie je však pravidlom, že ho dám djovi zahrať vždy. Záleží aj od nálady. Nebudem pri nástupe šaškovať, keď ma čaká náročný zápas a necítim sa na to, aby som poskakoval. Niekedy sa radšej sústredím,“ prízvukoval.
Divoký Balkán
Hoci si boxeri v zápase nič nedarujú, na afterparty sa z nich stávajú kamaráti, ktorí si spolu vypijú pivo. Horkokrvní obyvatelia južanských krajín však vedia spestriť podujatia. „Naposledy v Poľsku som mal skvelého súpera. Zápas prehral a po ňom sme sa v priateľskej atmosfére porozprávali. Iné je to v krajinách Balkánu. Tam sa môže stať všeličo.V extrémnych prípadoch borcov doprevádzajú ozbrojené zložky. Nie je to nič príjemné,“ poodhalil pozadie súbojov Pacas.
Plánuje zvoľniť tempo
V ringu boxuje vo vysokom zápasovom tempe. V krátkom časovom horizonte predviedol už viac ako päťdesiat zápolení v ťažkej váhe. Aj sám si uvedomuje, že musí zvoľniť tempo. „Plánujem odboxovať maximálne šesť zápasov do roka a zamerať sa iba na významnejšie podujatia. Pohybujem sa medzi ťažkými váhami a nie je sranda, ak na druhej strane stojí stotridsaťkilogramový súper,“ poznamenal Pacas.
Medzi Pacasove prednosti patrí najmä práca s nohami a ohybnosť. Popracovať by ešte chcel na prednosti a razancií úderov. „Vždy príde niečo nové. Každý súper je iný, na každého treba ušiť inú taktiku. Nie som extrémne silný, údery nemám také silné, že po jednom súper padne a už sa nepostaví,“ zakončil s úsmevom rozhovor Pacas.
MARTIN PACAS
Dvadsaťdvaročný Trenčan začal so skateboardingom. Od roku 2008 prešiel na thajský box, neskôr kickbox. Na svojom konte má už viac ako 50 zápasov. Bezmála dvojmetrový a sto kilogramov vážiaci borec pracuje ako sústružník v súkromnej firme. Pochodil už takmer celú Európu a rád by prerazil aj na svetovej scéne. Najvýraznejšie úspech dosiahol v kategórií K1 (amatérsky majster Slovenska 2009/2010 v kategórií nad 91 kg, profesionálny majster sveta WKF 2012 v kategórií do 96,4 kg, profesionálny majster sveta WKU 2014 v kategórií nad 95 kg).
