Rado Ondřejíček rozosmeje denne desaťtisíce ľudí. Jeho vtipy známe pod názvom Cynická obluda sa stali hitom Slovenska.
TRENČÍN. Humor Rada Ondřejíčka (nar. 1977) má obrovské množstvo priaznivcov po celom Slovensku. Rodák z Novej Dubnice dokáže vo svojich vtipoch niekoľkými slovami zosmiešniť najmä politikov, ale i ostatné osobnosti, za ich neprehliadnuteľné prešľapy. Radovi stačí fotka, na ktorej do bublín vychádzajúcich z úst osobností vloží text, ktorý mu práve napadol.
Prvé vtipy začal uverejňovať v roku 2012. Dnes na ne klikne vyše milióna ľudí mesačne. V uplynulých dňoch sa stretol ich autor s priaznivcami v Trenčíne. Rozprával o svojej novej knihe Tekvicový prívarok pre dušu a našim novinám prezradil zaujímavosti zo zákulisia Cynickej obludy.
Ako ti napadajú texty, ktoré na fotografiách politikov i ostatných osobností rozosmievajú desaťtisíce ľudí?
Idem po ulici, napadne mi nejaká vec a ja si ju zapíšem. Myšlienka je vždy prvá. Potom si v počítači nájdem fotku, prekopírujem bublinku a do nej napíšem text. Fotky hľadám cez vyhľadávač. Napríklad fotku Fica som použil už toľkokrát, že presne viem, aké jeho fotky sa na internete nachádzajú. Vyberiem zo stoviek fotiek politikov, ktoré tam sú, vhodnú pre môj nápad a text.
Boli dni, počas ktorých ti nenapadol ani jeden vtip?
Za dva roky sa taký nestal. Nerobím to akurát cez víkendy, nechcem to robiť nonstop. V istom momente som si povedal, že budem dávať na internet dva vtipy denne. Je to dobrý tréning pre mozog. Dávať bublinkám podobu a text je tak trochu intelektuálna aktivita. Nestalo sa mi počas pracovných dní, že by nebolo čo nové dať.
Podal už na teba niekto z dotknutých osobností z politického alebo spoločenského života trestné oznámenie? Karikaturista Shooty kvôli karikatúram skončil až na súde.
Zatiaľ nie. Samozrejme, negatívne odozvy často zachytím. Myslím, že už aj noviny riešili, že poslanec Škrípek sa na to vyurážal a vraj zvažoval žalobu, ktorú nepodal. Shooty v tomto smere prechodil úžasnú cestu, on to tu všetko vybojoval. Ja sa už oveľa menej bojím, že by som dostával nejaké žaloby, pretože v Shootyho prípadoch to bolo vždy zmetené zo stola súdmi. Shooty to prešľapával celé roky a ja zatiaľ žijem bez strachu. A ak by to išlo iba súdnou cestou, tak sa to pravdepodobne ani za momentálneho stavu nikomu nepodarí vysúdiť. Stále sa dá dovolávať až do Štrasburgu, keby bolo najhoršie.
Nebezpečnejšie bývajú možnoreakcie priaznivcov dotknutých politikov.
Na Slovensku je to tak. Politici majú svoje strašné politické úderky, ktoré nevedia pochopiť, že mne ide o žart. Chápe to málo ľudí, ja tomu rozumiem, pretože sa to ťažko odosobňuje. Ja vyrábam vtipy a je mi jedno, o čom a o kom ten vtip bude.
Rodičia sa neboja, že ti niekto ublíži?
- To ja neviem. Slovensko zase nie je na tom tak zle. Ale ak sa niekto rozhodne, že ma zbije, tak ma zbije. Sem-tam mi niekto napíše, že mi rozbije hubu. Keby bola mojím rodným jazykom ruština, tak by som robil Cynickú obludu po rusky a publikum by bolo mnohonásobne väčšie. Lenže v Rusku by som to asi nemohol robiť na takejto báze práve pre pomery, ktoré tam vládnu. To, že na Slovensku existuje obluda, je dobrým signálom, že sa tu slobodne žije. Napriek tomu, že ľudia majú hysterické reakcie a niekto sa kvôli názoru môže dostať do konfliktu s mocou. Mne sa to zatiaľ nestalo. Nemyslím si, že za to, že si robím srandu z vládnej moci, mal by som sa niečoho báť.
Stalo sa ti, že by ti niektorý z politikov, ktorého si vtipom zosmiešnil, napriektomu povedal : Robíš to dobre, aj ja som sa pobavil.
Je to ako z Nevedkových dobrodružstiev, kapitola Nevedko maliarom. Nevedko bol úspešným maliarom a každému sa to páčilo, keď maľoval ostatných kraťuľkov. Narazil až vtedy, keď namaľoval konkrétneho človeka, keď namaľoval práve jeho. Politici mi to priamo nehovoria, ale okrajovo sa mi to donesie, že sa im to v niektorých prípadoch najmä z pravého spektra páčilo. Nechcem sa pýtať, čo na to tí ľudia hovoria. Lebo mne je to jedno.
Mal si už niekedy problémy s autorskými právami pre fotky, ktoré používaš?
Nie, neboli nikdy. Problémy začínajú až vtedy, keď chcú noviny niečo z Cynickej obludy prebrať do svojho papierového vydania. Tam si to potom oni ošetrujú, keď fotka vychádza v novinách, musí to byť z právneho hľadiska oveľa viac v poriadku, ako keď to vychádza priamo na Cynickej oblude. Keď si to ja publikujem iba na svojom internetovom blogu, tak to nikomu nevadí. Zatiaľ je to tolerované.
Cynickú obludu si začal tvoriť ako anonymný autor. Napokon si anonymitu opustil a svojim fanúšikom sa predstavil. Pomohlo ti to alebo uškodilo?
Z anonymity som vyšiel preto, lebo ľudí zaujímalo, kto vymýšľa Cynickú obludu a ja som nemal dôvod to tajiť. Cynickú obludu som robil najskôr iba pre svojich kamarátov, ktorí vedeli, že to robím ja. Keď som s tým vyšiel verejne, tak sa nič zásadne nezmenilo.
Pred kým máš rešpekt? Je nejaká osoba, ktorú by si si nedovolil „načať“ Cynickou obludou pri zaujímavej príležitosti, ktorú by ti svojím správaním ponúkla?
Nie je. Mne keď napadne vtip a zdá sa mi, že to je vtipné, tak to dám aj napriek tomu, že je to vtip na úkor niekoho, koho mám rád.
Pred čím máš rešpekt?
Sú vtipy, ktoré mi napadli, ale na Cynickej oblude neskončili, pretože mi to prišlo už strašne moc. Ale presnú koncepciu som si nikdy nevytýčil. Keď mi niečo napadne, viem bez nejakých konkrétnych pravidiel, či to chcem uverejniť alebo nie.
Cynická obludamána internete obrovské množstvo priaznivcov. Rozmýšľal si o jej knižnej podobe?
Môj vydavateľ nad tým uvažuje. Problém je s právnym aspektom, bude treba vykúpiť práva na tie fotky, lebo tie nie sú momentálne nejako ošetrené. Celá Cynická obluda je postavená na tom, že je to v podstate hnusné. A nemyslím si, že v hnusobstve je to vhodné knihy. Bude treba urobiť veľa koncepčnej práce, aby to získalo opodstatnenie, prečo sú tie veci na papieri.
