28-ročný Jozef zo Skalky nad Váhom prišiel o prácu. S kompasom v rukách začal svoje túlanie po Európe. Návrat na Slovensko mu trval dva a pol roka.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Taxikárovi Jozefovi sa za pár sekúnd obrátil celý život naruby. Pri policajnej kontrole nafúkal 0,22 promile, prišiel o vodičák, prácu i zdroj financií. S dvanástimi eurami vo vrecku nohavíc odišiel zo Slovenska. Spával v nákladných vagónoch, na strechách garáží i na lavičkách v parkoch Paríža. Tulák, ktorého priatelia poznajú pod menom Jack Sparrow, prešiel pešo, stopom i načierno vlakom sedem krajín Európy. Napokon sa vrátil na Slovensko.
V súčasnosti pracuje na kolibe neďaleko Nového Mesta nad Váhom, opatruje tam domáce i divé zvieratá. Tulácke čižmy v ňom však stále driemu. Svoju budúcnosť tentokrát obracia východným smerom s hlavným cieľom Bajkal.
S kompasom v rukách smerom na západ
Jozef mal po strate práce zrazu veľa času a minimum peňazí. „Za alkohol mi zobrali vodičák, dal som si jedno pivo. Robil som taxikára v Trenčíne a okolí, novú robotu som nenašiel. Ani šoferák sa mi nepodarilo vybaviť naspäť. Nič sa mi vtedy nedarilo. Zbalil som veci do ruksaku a odišiel nevedno kam,“ začína Jozef rozprávanie.
Jedinú cestu, ktorú si zaplatil, bol autobus do Drietomy. Z jeho dvanásťeurovej hotovosti mu ubudlo vtedy osemdesiat centov. Potom už za cestovanie neplatil nič. Zohnal si kompas a vydal sa bez konkrétneho cieľa ďalej na západ. Išiel tam, kam smeroval šofér, ktorého stopol.
„Trasu som si nevytýčil. Iba smer západ. Keď som prišiel k Atlantiku, povedal som si, a čo teraz. Tam ma prepadla jedinýkrát panika a mal som strach. Bol to iba chvíľkový záchvev, ktorý rýchlo opadol,“ netají pocity tulák.
Prešiel stovkami rodín západnej Európy
Rodák zo Skalky nad Váhom si pred cestou bez cieľa zbalil dvoje nohavíc, päť tričiek a ponožky. „Do ruksaku som prihodil dve trigovice, stan, spacák, plynový varič, hrniec, panvicu a sekerku,“ začína svoje rozprávanie.
Najviac času strávil vo Francúzsku, tam bol takmer dva roky. Francúzsko si aj najviac zamiloval, pochvaľoval si tiež Moravu. Ťažké srdce má na Nemecko - krajinu, ktorú doslova preletel a chcel byť čo najskôr preč. Tulácke topánky ho v spoločnosti jednej z rodín, ktoré ho prichýlili, dohnali až na ostrov Oléron. Z neho zažil výhľad na svetoznámu pevnosť Boyard.
„Za vyše tridsať mesiacov môjho presunu západnou Európu som prespával, žil alebo pracoval v niekoľkých stovkách rodín,“ hovorí Jozef. Okamžite po príchode do novej obce chcel nájsť nejakú brigádu a miesto, kde by mohol prespať. Po jazdách nákladným vlakom načierno niekedy ani netušil, v ktorom meste alebo dedine sa práve ocitol.
Najväčšou stratou pre neho bol luk
V základnej výbave pred európskou cestou mal Jack Sparrow aj luk. Po dlhých mesiacoch sa domov vrátil bez neho, čo dodnes nemôže stráviť. „Stratil som sa v lesoparku neďaleko francúzskeho mesta Toulouse. Bol som vyhladovaný, nebolo čo jesť. Prvé, čo som zastrelil, bola veverička. Z nej som sa moc nenajedol. Napokon som ulovil srnku,“ hovorí tulák.
V momente, keď začal opekať srnčie stehno, chytili ho lesní strážcovia a obvinili z pytliactva. „Chceli ma odovzdať polícii, hrozil mi trest od jedného až do troch rokov. Napokon mi iba zabavili lovnú zbraň a môj úlovok. Takto som prišiel o luk, ale sloboda mi ostala,“ usmial sa Jack.
Veverička nebola jediným netradičným pokrmom, ktorý ochutnal. Vo Francúzsku jedol potkany, ktorých chovali Vietnamci. „Boli takí veľkí ako mačka. Ich mäso chutilo ako niečo medzi zajacom a kuraťom. Ale bolo to dobré,“ prezradil.
Pešo i stopom prešiel sedemeurópskych krajín
Tulák Jozef sa vydal cez Českú republiku, Nemecko až do Francúzka, kde sa mu páčilo najviac. „Počas svojich potuliek som absolvoval aj Anglicko, sever Španielska i Talianska. Domov som sa napokon vrátil cez Rakúsko,“ konštatuje Jozef.
28-ročný muž sa najčastejšie presúval pešo a v kabínach kamiónov. Vyhľadával slovenských a českých šoférov. Čím bol ďalej od rodnej vlasti, tým mal väčšiu šancu, že ho do kabíny zoberú. Prvým útočiskom tuláka bola Morava.
„Tam bolo fajn. V mnohých moravských dvoroch som našiel brigádu za peniaze, stravu alebo nocľah. Stredné Čechy som prešiel rýchlo, tam nebolo dobre. Pred príchodom do Prahy som už mal niečo zarobené. V hlavnom meste Čiech sa totiž zarobiť nedalo nič,“ spomína Jack Sparrow.
Pre Nemcov bol špinavý bezdomovec
V Čechách zakotviť nechcel. „Mal som cieľ pokračovať v ceste na západ. Hnalo ma to stále ďalej. Moje kroky viedli cez Rozvadov do Nemecka,“ hovorí Jozef. Prvým väčším mestom, ktoré v Nemecku navštívil, bol Regensburg.
Práve v Nemecku mal Jozef najhoršie skúsenosti s políciou i obyvateľmi, ktorí boli k nemu veľmi nepríjemní. Bol pre nich špinavý bezdomovec, vyháňali ho z parkov, kde chcel na lavičke prespať. Túto krajinu chcel preto čo najrýchlejšie opustiť. Jednu z nocí prenocoval v stane pri rieke, keď bol maskovaný veľkým kríkom. „Bol som šťastný, keď ma konečne zobral jeden kamionista. Aj to nebol Nemec, ale Francúz. Žiaden z Nemcov mi zastaviť nechcel,“ spomína na trpké chvíľky.
Smäd zaháňal vo Francúzsku pitím vína
Najvoľnejšie bolo pre tuláka nocovanie vo Francúzsku. Sami policajti mu odporučili nocovanie v spacáku v parku na lavičke. „Francúzi na dedinách sú zlatý národ. Tam som si našiel vždy poľahky prácu. Na dvoroch som kosil trávu, rúbal drevo. Chvíľku som vo viniciach oberal aj hrozno. Od smädu som pil víno,“ spomína Jozef, ktorý pracoval pre staré i mladé rodiny.
Paríž je oproti celému Francúzsku iný svet. Originálni Parížania dokážu byť veľmi arogantní, ale útoky žiadne nezažil. V Paríži sú najpríjemnejší podľa neho prisťahovalci. Odporúčali mu vyhnúť sa iba Marseille, kde by v noci mohol skončiť dopichaný nožom. Komunitám bezdomovcov sa na Slovensku i v cudzine vždy zďaleka vyhýbal.
Zvykol si na život bez stáleho domova i stálej práce. Mladým odporúča cestovať a vydať sa na cesty nazbierať nové skúsenosti. „Platiť stále nejaký nájom, energie? Načo. Krásne sa dá žiť aj spôsobom pripomínajúcim život na ulici. Dokázal som v minulosti pri novomestskej vápenke vybudovať chatku, v ktorej som si vymuroval krb. Začiatok tejto zimy som prežil na jednom hospodárstve pri Brezovej pod Bradlom,“ povedal Jack Sparrow, ktorý vďaka zametaniu ulíc v Anglicku spoznal aj Londýn.
