Najstaršia kniha v Trenčíne pochádza z roku 1472

TRENČÍN. Z ponuky sa ušlo aj zábudlivcom, ktorým odpúšťali staré resty. Takmer dvadsiatka podujatí nasýtila hlavne deti a záujemcov o regionálnu históriu.

Nakazení čítaním

Výnimočný týždeň zahájili v trenčianskej knižnici slávnostne. V detskom oddelení korunovali kráľa čitateľov. Súťaž prebiehala od septembra 2013.

„Aby mohli žiaci postúpiť do finále, museli splniť päť súťažných podmienok, pričom sa spoliehali na dôvtip, fantáziu a samozrejme knižných kamarátov,“ povedala knihovníčka Ľubica Krajčíková. Úskalia rozhodujúcich úloh najlepšie zvládol Martin Vrábel z Piaristického gymnázia, ktorý vystriedal spolužiaka Michala Klemana. Porotu upútal odpoveďou, že knihu považuje za najzaujímavejší a najzábavnejší spôsob získavania informácií.

Aj v tomto roku deti prežili rozprávkovú noc v prostredí kníh. Do Noci s Andersenom sa zapojilo takmer deväťtisíc detí v 219 verejných a školských knižniciach vo všetkých regiónoch Slovenska.

Podľa predsedníčky Spolku slovenských knihovníkov a knižníc Silvie Stasselovej je výchova detí k čítaniu v dnešnej spoločnosti jedným z najdôležitejších poslaní knižníc na celom svete.

„Od prvého ročníka v roku 2006 sme nakazili čítaním vyše 46 000 detí,“ vyčíslila koordinátorka Noci s Andersenom na Slovensku.

Genius loci závisí od charakteru miesta

K najočakávanejším podujatiam týždňa patrila beseda s Jaroslavom Vencálkom. Odborník na sociálno-geografickú problematiku rozvoja krajiny predstavil svoju novú knihu, v ktorej popisuje ducha miesta slovensko-českého cezhraničného regiónu. Ako poznamenal, genius loci je záležitosť dlhodobého vzťahu.

„Ak napríklad tanec symbolizuje určité miesto a generačne sa odovzdáva, naberá charakter genia loci. Všetci sa zhodneme na tom, že Straussova doba poznamenala Viedeň natoľko, aby v nej valčík nadobudol podobu genia loci a zostal v krajine pevne zakódovaný ako etnografický prejav,“ doplnil Vencálek.

Najstaršia kniha v Trenčíne

Pozitívny ohlas zaznamenala prednáška o historických knižniciach v Trenčíne v podaní Alice Krištofovej a Igora Zmetáka.

„Historické knižnice nie sú staré inštitúcie na požičiavanie kníh. Sú to zbierky historických knižničných dokumentov, ktoré boli sústredené v danej historickej epoche. Rozdeľujeme ich na šľachtické, cirkevné, spolkové a školské a na osobné, ktoré mali vyslovene jedného majiteľa,“ spresnil Zmeták.

Súčasťou prednášky bol aj príbeh najstaršej knihy v Trenčíne. Dielo De re militari pochádza z roku 1472. Robertus Valturius v ňom na vyše sedemdesiatich obrázkoch znázornil umenie stredovekého a renesančného vojenstva, vrátane typov zbraní a techník obliehania.

Kniha počas cesty z Verony vystriedala viacerých majiteľov. „Ide o ukážkový príklad, ako putovali knihy. Jej pôvodným vlastníkom bol Johannes Cuspinianus, viedenský lekár a humanista. Od neho sa dostala asi najskôr prostredníctvom šľachtickej rodiny Ilešháziovcov do ich knižnice do Trenčína.

Po prestúpení na katolícku vieru v roku 1671 daroval Juraj Ilešházi vzácnu zbierku kníh do Knižnice jezuitského kolégia v Trenčíne a odtiaľ sa dostala až do Knižnice piaristov,“ objasnil Zmeták, etnológ pracujúci v trenčianskej knižnici.