Trenčianske Teplice patria medzi naše najvýznamnejšie kúpele. Ich sláva vrcholila na konci 19. a začiatku 20. storočia. Počas takmer trištvrte storočia trvajúceho vlastníctva Sinaovcov (1835 -1909) zanechal tento rod v kúpeľoch nezmazateľnú stopu prosperity a rozvoja.
TRENČIANSKE TEPLICE. Veľkú zásluhu na rozvoji kúpeľov mala od roku 1876 dcéra Šimona Sinu - Ifigénia, posledná majiteľka rozsiahleho Trenčianskeho panstva, do ktorého patrili aj Teplice.
Ifigénia nemala ešte ani osemnásť rokov, keď ju otec v roku 1864 v Paríži vydal za Edmonda Charlesa Augusta de Castries. Bezdetné manželstvo nebolo šťastné, vojvoda utrácal peniaze nielen v hazardných hrách, na burzách, ale i pri svojich ľúbostných avantúrach.
Po náhlej smrti svojho neverného muža sa znovu vydala v roku 1887. Druhým manželom bol vikomt Louis Emmanuel de Harcourt de Olonde, pochádzal z jedného z najstarších francúzskych rodov. V Trenčianskych Tepliciach už o rok na to iniciovali stavbu nového rímskokatolíckeho Kostola sv. Štefana. Ifigénia zaplatila všetky stavebné náklady, kostolu darovala omšové rúcha.
Najmladšia dcéra Ifigénia
Najmladšia zo štyroch dcér Šimona Sinu Ifigénia si mestečko Trenčianske Teplice zamilovala, chcela z nich urobiť módne európske kúpele. Kapitálu mala dostatok, veď bola majiteľkou niekoľkých panstiev, a tak sa snažila svoje ciele i realizovať.
Vo vedení kúpeľov bol vtedy balneológ Ján Nepomuk Heinrich, po roku 1889 Fridolín Krepler, ktorí s jej súhlasom kúpele modernizovali. Začalo sa s výstavbou vodovodu, kanalizácie, s dláždením ulíc, zásluhou Ifigénie kúpele vyrástli do krásy. Postupne dala postaviť vily, hotely, sanatórium pre chudobných úradníkov župy, letohrádky, povolila stavať samotným obyvateľom Teplíc.
Vplyv Orientu
Stále hľadala, čím by prilákala ďalších kúpeľných hostí, neustále cestovala. Príležitosť sa jej naskytla na jednej parížskej výstave, kde uvidela model prepychového kúpeľa v maursko-arabskom slohu, pripravený do letného sídla egyptského miestokráľa v Izmailii. Bola ním očarená. Jeho autorom bol vynikajúci český architekt, ktorý sa s orientálnym umením zoznámil na cestách po Palestíne a Egypte v sedemdesiatych rokoch 19. storočia.
Odcestovala údajne až do Egypta, aby požiadala miestokráľa o povolenie postaviť kópiu jeho kúpeľa (hammam znamená v arabčine kúpeľ) i v Trenčianskych Tepliciach.
Jej žiadosti vyhovel, súhlasil, aby sa na stavbe podieľal spomínaný architekt František Schmoranz, v tom čase už prvý riaditeľ Umeleckopriemyselnej školy v Prahe.
Orientálnu budovu začali stavať v roku 1886 vedľa kúpeľného domu Sina, v ktorom vyvieral najteplejší 42-stupňový prameň a dokončili ju o dva roky neskôr. Spočiatku Hammam slúžil ako vaňový kúpeľ pre bohatých finančníkov a šľachtu.
Svetlo do Hammamu vstupovalo tromi otvormi v streche, budova bola temer bez okien, čo bolo pre stavby kopírujúce maurský štýl charakteristické. Na steny naaranžoval architekt Schmoranz dve farebné ružice po vzore kostolných ružíc.
Rôznorodé priestory
Každá časť zábradlia na galérii je vytesaná z jediného kusa kameňa, uprostred haly je umiestnená mramorová fontána. Pásy arabesiek sa vinú do troch kopúl, ktoré tvoria klenbu celej stavby. Hala Hammamu je od prezliekarní oddelená dvojradovým stĺporadím vytesaným z pieskovca. Obkladačky vyrobili v Modre a Pécsi. Na každej druhej je monogram IC, čo bolo meno Ifigénie po prvom manželovi. Jedinečný interiér Hammamu je i dnes jednou z hlavných atrakcií Trenčianskych Teplíc. Až do prestavby komplexu bazénov Sina v rokoch 1929 až 1931 slúžil Hammam ako vaňový kúpeľ.
Od rekonštrukcie areálu bol mužskou šatňou bazénu Sina, v súčasnosti sa využíva ako odpočiváreň pre mužov. Do oddelených kabín si chodia ľahnúť po kúpeli v susednom bazéne Sina, tu im poskytujú aj masáže. Pre ženy je vyhradená odpočiváreň v novšej časti Kúpeľný dom Hammam v Trenčianskych Tepliciach, ktorý je architektonickým skvostom strednej Európy, momentálne je zatvorený. Dôvodom je rekonštrukcia bazéna Sina, s ktorým je orientálny Hammam prepojený. Celý komplex by mali opäť otvoriť až v lete.
Použitá literatúra: Malo M.: Posledná pani Trenčianskeho hradného panstva, Historická revue, 2013, č.9, Hanušin, J.: Trenčianske Teplice na starých pohľadniciach, vyd. Dajama 2010
