Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Židovské náhrobné kamene využívali tínedžeri ako sedačky pri ohni

Väčšinu židov z našich obcí deportovali nacisti počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov. Hroby ich predkov ostali napospas osudu a neľútostnej prírode.

Tínedžeri sedávali na náhrobných kameňoch v Bošáci pri ohniskuTínedžeri sedávali na náhrobných kameňoch v Bošáci pri ohnisku (Zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

Väčšinu Židov z našich obcí deportovali nacisti počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov. Hroby ich predkov ostali napospas osudu a neľútostnej prírode.

REGIÓN. Dvojdielny seriál o neľudsky zrušenom židovskom cintoríne v Novom Meste nad Váhom v 70. rokoch minulého storočia mal medzi našimi čitateľmi veľkú odozvu. Ozvali sa mnohí, ktorí poukazovali na žalostný stav ďalších židovských cintorínov nielen v Novomestskom okrese. V niektorých obciach sa rozhodli ľudia konať. Priestory, ktoré zarástli náletovými drevinami a chátrajúce hroby Židov sa ocitli v ťažko dostupnom pralese, začali čistiť a klčovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Žulové kamene ako sedačky pri ohni

Židia v Bošáci vystavali svoj cintorín na kopci Pod stráňami za dnešným futbalovým štadiónom. Ešte pred niekoľkými mesiacmi boli desiatky vzácnych a historických náhrobníkov ukryté v zarastenej džungli. Posledným mementom neúcty boli tínedžeri, ktorí vylomené žulové náhrobníky zniesli k ohnisku a používali ich ako „komfortné“ sedačky.

„Cintorín, ktorý bol od 2. svetovej vojny nevyužívaný, zarástol. Obec sa v spolupráci s náboženskou židovskou obcou rozhodla tento cintorín vyčistiť. Presný počet hrobov sa určiť nedá. Niektoré náhrobníky zo vzácnych kameňov už dávnejšie ukradli,“ povedal Daniel Bradáč, zástupca starostu. Bošáca mala aj vlastného rabína. V čase najväčšieho rozkvetu v 19. storočí mal rabinát s okolitými obcami 350 príslušníkov. Už na začiatku 20. storočia začali Židia odchádzať do Nového Mesta nad Váhom, Trenčína, Bratislavy a Budapešti.

Skryť Vypnúť reklamu

Obec sa čiastočne pokúsila rekonštruovať židovský cintorín už v 90. rokoch. Vtedy bol pri jeho vstupe osadený aj nový pamätný náhrobný kameň. Odvtedy však cintorín vyše dvadsať rokov opäť zarastal. „Ideálne by bolo cintorín zrekonštruovať a uctiť si tak pamiatku ľudí, ktorí tu žili. Zatiaľ po vyklčovaní drevín sú už aspoň náhrobné kamene z diaľky viditeľné a cintorín je prečistený,“ pokračoval.

V medzivojnovom období patrilo do rabinátu iba päťdesiat ľudí. 2. svetová vojna spôsobila, že Židia v Bošáci po nej nežili.

Na cintorín prišiel v minulosti aj vnuk posledného rabína, ktorý v súčasnosti žije v Izraeli. Prišli sem aj ďalší potomkovia, ktorí hroby svojich predkov už na cintoríne nenašli. „Po 2. svetovej vojne tu boli aj hľadači pokladov, v poslednej dobe už nie,“ dodal Bradáč.

Skryť Vypnúť reklamu

Malí chlapci hľadali na cintoríne poklady

V Horných a Dolných Bzinciach žilo už v roku 1837 vyše 80 Židov. Po roku 1934 tu zostali už iba štyria. Zachrániť cintorín s pozostatkami židovských občanov je v Bzinciach dnes už nemožné. Hroby prikryli nánosy hliny, vzácne kamene rozkradli.

Posledné miesto odpočinku našli miestni Židia na blízkom kopci Hôrka.

Dnes je tento priestor sídlom stetávania feťákov, po ktorých tu ostávajú porozhadzované vodné bongá.
Prítomnosť bývalého cintorína symbolizujú tri drahé náhrobníky, na ktoré zlodeji pri kradnutí kameňov asi zabudli.

„Po 1. svetovej vojne sa tu ešte pochovávalo. Po roku 1945 cintorín už chátral, nemal sa o to kto starať. Kamene s hebrejskými nápismi postupne mizli. V 50. a 60. rokoch už boli popadané a pováľané. Malí chlapci tu kutali a hľadali poklady. Samozrejme, nič nenašli,“ zaspomínala si kronikárka obce Ľudmila Šupáková.

Mama kronikárky Šupákovej ešte v detstve pohreby Židov zažila. „Spomínala, ako tam chodievali na pohreby pred vojnou nakúkať. Bolo to pre nich tajomné,“ pokračovala bzinská kronikárka. Posledná rodina, ktorá počas vojny v Bzinciach žila, bola rodina Kellermanovcov. „Súrodenci Vilo, Richard a Šarlota žili skromne a v chudobe.

Ľudia si u nich za pár halierov kupovali ceruzky a písanky. Skupovali po dedine husacie pečienky, vajíčka a syr a v meste to predávali židovským rodinám. Tie si od nich tovar kúpili, aby im pomohli, lebo s nimi cítili,“ potvrdila Šupáková.

Historickou zaujímavosťou je fakt, že počas prázdnin navštevovala židovskú školu v Bzinciach aj spisovateľka Ľudmila Riznerová - Podjavorinská. „Vo vlastnom životopise píše, že spolu s bratom v tejto škole získala základy nemčiny,“ dodala kronikárka.

Po zmiznutí kameňov zo židovského cintorína v Bzinciach pod Javorinou sa stalo miesto, na ktorom dodnes ležia pozostatky občanov, takmer stavebným pozemkom.

„V 90. rokoch bola snaha, aby sa tam začali stavať domy. Bol dokonca vypracovaný kompletný projekt v priestoroch Hôrky, kde sa malo stavať. Vznikol okolo toho veľký rozruch,“ prezradila bývalá poslankyňa obecného zastupiteľstva. Pôvodný zámer vyvolal medzi ľuďmi rozruch a od úmyslu sa rozumne ustúpilo.

Náhrobné kamene skryl miestny „prales“

Žalostný stav židovského cintorína v Moravskom Lieskovom zmobilizoval študentov z tejto obce na jeho záchranu.

Cintorín leží v miestach, ktoré pred ich zásahom skôr pripomínali nepriechodný prales.

„Upravovať cintorín sme na podnet evanjelického farára začali na Dušičky v novembri. Miesto bolo zarastené a veľa ľudí si myslelo, že cintorín už ani neexistuje. Piati dobrovoľníci sa do toho počas niekoľkých víkendov pustili a po zime chceme v záchrane cintorína pokračovať,“ povedala študentka žurnalistiky Monika Kusendová z Moravského Lieskového.

Že chamtivosť niektorých ľudí nemá hraníc, potvrdzuje aj tento cintorín. Niektoré drahé kamene skončili v súkromných rukách a ich noví „majitelia“ z nich neváhali vyrobiť chodníky a dekorácie v záhradách.
Pred zásahom pätice študentov zvyšné kamene staré vyše sto rokov skrýval bujný porast, krovie i stromy.

Zachránili už pätnásť náhrobných kameňov

Ani Moravské Lieskové, v ktorom kedysi žilo takmer tristo Židov, neobišli deportácie. Iba nepatrnému množstvu občanov sa podarilo zachrániť.

„Mali by sme si vážiť, čo nám zanechala minulosť. Preto chceme získať financie na celkovú záchranu náhrobných kameňov, ktoré tu ešte zostali,“ pokračovala Kusendová.

Podľa jej slov v súčasnosti v Moravskom Lieskovom už Židia nežijú, preto pár nadšencov túži zachovať úctu a pamiatku dávnym spoluobčanom aspoň záchranou cintorína. Hroby, ktoré vymanili z nadvlády prírody, pochádzajú z rokov 1890-1910.

„Obec prisľúbila, že nám poskytne aj krovinorezy, s príchodom jari budeme v záchrane cintorína pokračovať,“ potvrdila Kusendová. Študentom sa zatiaľ podarilo odhaliť vyše pätnásť zachovalých pomníkov s čitateľnými nápismi v nemčine a hebrejčine.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 213
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 151
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 892
  4. Po Slovensku na motorke 6 563
  5. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 6 111
  6. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 5 940
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 786
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 310
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 344
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 797
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Smoliari a záber z Trenčína pri Mestskom úrade na námestí

Filmoví detektívi odhalili filmovacie miesta v našom regióne.


1 h
V Ukrajine uvádzajú na dome, v ktorom žil, správne meno Iľja Danilovič Dibrova.

V prípade Dibrovovho mena ostávajú aj po desaťročiach mnohé nejasnosti. Okrem jeho dodnes presne nevysvetlenej smrti je v odlišnej verzii uvádzané aj jeho priezvisko či presný dátum úmrtia i narodenia.


1 h
Hasiči z Horného Srnia.

MY Trenčianske noviny prinášajú unikátny seriál Ako sme žili v Československu, ktorý mapuje život v obciach a organizáciách v našom regióne medzi rokmi 1918 až 1992.


(tn) 19. jún
Ilustračné foto.

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.


1 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?