So skromným rozpočtom a s vysokým počtom vlastných odchovancov zimoval na spodných priečkach ligovej tabuľky. O jeseni, ale aj celkovom pohľade na mužstvo, sme sa porozprávali s trénerom Romanom Pevným.
Trenčianske Stankovce hrajú historicky najvyššiu súťaž počas svojej existencie. Aká bola jesenná časť?
- Majstrovstvá regiónu západ je veľmi kvalitná súťaž pre silné a finančne zabezpečené mužstvá. Náš tím mal svoju tvár a vedeli sme, čo chceme hrať. Vo veľa zápasoch sme boli súperom vyrovnaní a poväčšinou rozhodovali maličkosti. Zo začiatku nás trápil brankársky post, ktorý sme časom vyriešili. Viacero zápasov sme nezvládli v záverečných minútach po osobných chybách. Táto súťaž je o jednej chybe a šanci. My sme na každý náš gól potrebovali dve či tri príležitosti, a to je príliš veľa.
Natíska sa otázka, či malo vôbec význam prijať postup do majstrovstiev regiónu vzhľadom na to, že výsledky neboli také, na aké sú fanúšikovia klubu zvyknutí.
- Túto otázku si kladiem často aj ja a budem na ňu vedieť objektívne odpovedať až po skončení súťaže. Veľa zápasov malo svoju kvalitu a určite sa nemusíme hanbiť za to, čo sme predviedli, hoci výsledok nebol vždy taký, aký sme si želali. Pre hráčov, trénerov a funkcionárov je táto súťaž veľká skúsenosť a poučenie. Niekedy je menej viac.
Disponujete úzkym kádrom a počas jesene chýbali viacerí hráči. Podarilo sa im doliečiť v zimnom období?
- Dobrá otázka. Keď si zoberiem, že po jeseni nám chýbajú pre rôzne príčiny Zemanovič, Kováč, Viskupič, Anina a k tomu nám pribudli zranenia Poleka, Gálika, Kováčika a opäť aj Punu, tak to s naším kádrom nevyzerá dobre. Musíme však pracovať s tým, čo máme k dispozícií.
Prípravné obdobie sa skončilo a začína sa jarná časť. Ako hodnotíte zimnú prípravu?
- Odohrali sme päť zápasov. Vyhrali sme iba dva. Všetky sme hrali so súpermi z nižších súťaží, čo mohlo veľa vecí naznačovať. Vieme však, že jedna vec je prípravné obdobie a druhá majstrovské zápasy. Nie vždy sme boli v kompletnom zložení, a preto sú výsledky skreslené. Najviac času sme strávili v domácom prostredí a využívali umelú trávu.
Brankársky post v jesennej časti vyriešil mladý Jozef Zemanovič. Vracia sa alebo zostáva v trenčianskom doraste?
- Do poslednej chvíle sme nevedeli, ako dopadne brankárska otázka. Teraz už môžeme s istotou povedať, že Zemanovič bude brankárska dvojka v „devätnástke“ AS Trenčín.
Jarná časť prinesie boj o štyridsaťpäť majstrovských bodov. Na čo si môže podľa vás OŠK trúfať?
- Nechcem skladať zbrane dopredu, ale bude to náročná jar. Našou posilou je iba Oto Záhumenský, ktorý pol roka nehral. Majerík je po operácií krížnych väzov a rozohráva sa. Ďalší je Gálik, ktorý si zlomil nohu.
Trenčianske Stankovce pravdepodobne fungujú v MRZ s najnižším rozpočtom spomedzi všetkých tímov. Kde vôbec v dnešnej dobe, keď sú hráči ovplyvnení peniazmi, hľadajú dostatočnú motiváciu pracovať v skromných podmienkach?
- Verte mi, nie je jednoduché chlapcov motivovať na každý zápas, keď počúvajú, na aké sumy si prídu súperi. A preto klobúk dolu pred nimi. Aj touto cestou by som sa im rád poďakoval. Držia sa statočne a snažia sa obec reprezentovať so cťou.
V minulosti nebývalo zvykom, aby vo vašej zostave figurovalo niekoľko odchovancov. Dnes to tak je. Myslíte si, že sa vám darí vychovávať silnú „domácu“ generáciu hráčov?
- Filozofia nášho klubu je taká, aby sme do mužstva zapracovali čo najviac vlastných hráčov. Myslím, že sa nám to aj darí. Neviem, či ešte niekto má v tejto súťaži viac odchovancov ako my. Táto cesta nie je vôbec ľahká, ale musíme vydržať a určite nám prinesie ovocie. Chlapci musia byť trpezliví a čakať na svoju príležitosť. Prechod z dorastu do takej vysokej súťaže, akú hráme, je obrovský. Máme v tíme viacero talentov, ktorí majú na to, aby náš futbal potiahli ďalej. A možno aj v takej súťaži, akú hráme dnes.
