NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Spílenie topoľovej aleje na Ulici Juraja Kréna vyvolalo diskusiu občanov. Mesto tu nechalo počas dvoch dní v čase jarných prázdnin vypíliť 64 päťdesiatročných topoľov. Odstránenie stromov rozdelilo obyvateľov na dva tábory.
Zástancovia ich likvidácie sa tešia, že po ich spílení tu už nebudú hniezdiť kolónie havranov, na ulici porastú mladé stromčeky a prestanú padať preschnuté konáre.
Odporcovia tvrdia, že z tejto ulice zostala nepekná betónová džungľa a rozsiahlu zeleň adekvátne nenahradia nové stromy ani po rokoch. Mesto argumentuje bezpečnosťou obyvateľov a prestarnutými stromami.
Nová výsadba
Hlavným dôvodom výrubu topoľovej aleje boli podľa mesta prestarnuté stromy a revitalizácia zelene.
„Vrcholové časti stromov boli preschnuté, padajúce konáre ohrozovali bezpečnosť na ulici. Situáciu pripomienkovali aj občania, topole ohrozovali chodcov i autá. Nezaznamenali sme pred výrubom ani jeden protest, väčšina náš postup počas pílenia schvaľovala,“ informoval Dušan Macúch, vedúci oddelenia výstavby a rozvoja mesta.
Dlhý úsek po výrubaných stromoch mesto zároveň využije na inštaláciu nových inžinierskych sietí. Na ulici vybudujú aj vjazd pre bytový dom, ktorý vznikne v priestoroch budov bývalých kasární. „Kompletne vymeníme verejné osvetlenie. Zároveň budú do zeme uložené všetky potrebné káble a rozvody. Po uložení inžinierskych sietí zrealizujeme projekt náhradnej výsadby nových stromov. Topole to už nebudú, nahradia ich iné stromy,“ pokračoval Macúch.
Topole vysoké takmer štyridsať metrov
Mesto malo už v roku 2009 spracovanú inventarizáciu zelene. „Šesťdesiat percent topoľov bolo poškodených. Tretina korún bola zároveň preschnutá, po každej búrke z nich padali veľké konáre. Zlá stabilita stromov ohrozovala bezpečnosť obyvateľov. Pyramidálne topole dosahovali takmer štyridsať metrov, pre zastavané územie sú takéto vysoké stromy rizikom,“ povedala Zuzana Paučinová z referátu životného prostredia. Podľa jej slov chce mesto krátkoveké topole nahradiť kvalitnými dlhovekými drevinami.
„Aj keď mnohí tvrdia, že stromy boli zdravé, opak je pravdou. K ich náhrade muselo dôjsť. Výrub sme stihli ešte pred zahniezdením havranov. Výnimku na likvidáciu prázdnych hniezd havranov sme mali z ministerstva životného prostredia. Po ich zahniezdení by sme stromy vyrúbať už nemohli,“ dodala Paučinová.
S výrubom súhlasili
Obyvatelia sídliska sa sťažovali najmä na kolónie hlučných havranov. Tie však neboli dôvodom výrubu topoľov.
„Mne len odľahlo, že sa topole vypílili. Od marca sem prilietali havrany, ktoré tu až do jesene hniezdili. Nedalo sa ani okno otvoriť. Škriekali až do večera, bili sa o hniezda a robili veľký neporiadok. Celé chodníky boli zašpinené,“ povedala obyvateľka ulice.
Pridali sa k nej aj susedky. Podľa nich boli stromy prestarnuté, odlamovali sa z nich konáre, ktoré boli nebezpečné. „Niektoré hniezda sa podarilo aj zhodiť, ale nepomohlo to. Havrany sem prilietali každý rok znova.“
Trojica žien v dôchodkom veku sa zhodla na tom, že by bolo rizikom nechať obrovské topole rásť naďalej v blízkosti budúcich nájomných bytov. „Pribudnú noví obyvatelia, hrajúce sa deti či náhodní chodci. Kto by zaručil, že niektorý z veľkých padajúcich konárov niekoho nezasiahne?“ Vyrúb topoľov vyvolal v meste aj opačné reakcie. „Nepáči sa mi, že topole vypílili. Bola to krásna ulica, plná zelene. Určite nemali vypíliť všetky stromy naraz. Ulica stratila svoju tvár, je strašná, na nepoznanie. Už sa tu prechádzať nebudem,“ povedala mladá mamička.
Podľa nej sa v priebehu dvoch dní ulica premenila na nepeknú betónovú džungľu. „Okrem topoľov tu v poslednom období vyťali aj množstvo orechov, ktoré rástli za plotom kasární. Viseli na nich ešte z okna povyhadzované vojenské topánky a tenisky. Toľké stromy asi vyrúbali pre prípravu nových bytov,“ komentoval starší muž.
Nesúhlasné reakcie písali ľudia aj v diskusiách na sociálnej sieti. Výrub stromov označovali za katastrofu, nesúhlasili s revitalizáciou takýmto radikálnym spôsobom. „Smutné, v našom meste bude onedlho problém nájsť strom,“ napísala diskutujúca. Viacerí ľudia sa zhodli v potrebe viesť diskusiu občanov s predstaviteľmi mesta pred takýmto veľkým zásahom.
Množstvo čiernych operencov si obľúbilo túto lokalitu pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Na podnet občanov ich hniezda z topoľov zhadzovali po prvýkrát už v roku 1994. „Samozrejme to nepomohlo, havrany si hniezda vybudovali znova. Asi tu majú dobré podmienky a rozptyľujú sa ďalej po meste,“ povedal ochranár Peter Nováčik z občianskeho združenia Brečtan.
Havrany vyhľadávali najmä tie kultivary topoľov, ktoré mali konáre s korunou vhodné na hniezdenie. Pyramidálne topole štíhleho vzrastu ich nezaujímali. „Prekvapuje ma, že neurobili prebierku topoľov. Vyrúbali všetky stromy na ulici napriek tomu, že boli zdravé. Neboli bútľavé a v kmeňoch pri koreňovej sústave nebola hniloba. Pyramidálne topole sa mohli orezať, o polovicu skrátiť a ponechať. Zlepšila by sa statika a znížilo ťažisko koruny,“ pokračoval Nováčik.
Havrany prejdú na orechy
Obyvatelia sídliska, ktorí sa tešia, že ich už nebude vyrušovať množstvo havranov, budú zrejme sklamaní.
„Vyrúbaním topoľov sa problém havranov nevyrieši. Havrany sa presídlia na orechy, ktoré sú za cestou na druhej strane ulice. Po prílete k miestam, kde mali kedysi hniezda, začnú hľadať najbližšie stromy s korunami a zahniezdia tam,“ pokračoval ochranár Nováčik.
Havrany neodlietajú z nášho územia ani počas zimy, zmenia iba lokality. V zime sa presúvajú najmä k poliam. Po nej opäť priletia na svoje obľúbené miesta na hniezdenie.
Nováčika hnevá ubúdanie stromov v novomestskej lokalite. „Mám pocit, ako keby bola zeleň v našom meste les v rubnom veku. Keby sa bola vyrúbala polovica topoľov a druhá polovica ponechala. Medzi ne sa mohli sadiť hraby. Teraz je na ulici pláň,“ dodal ochranár.
Topole sadili manželia v roku 1964
Topoľovú aleju vysadil v roku 1964 spolu s manželkou osemdesiatnik Josef Vítek (80), ktorý dodnes žije v Novom Meste. Takmer dvadsať rokov prežil v kasárňach v dôstojníckej uniforme, topole však sadil už v civile. Vojaci s ich výsadbou nemali nič spoločné.
„Mladé stromky som kúpil na cetunských kopaniciach. Predávali tam okrem topoľov aj duby a buky. Vtedy to boli malé stromčeky. Sadili sme ich pri kasárňach v rovnakom rozostupe vo svojom voľnom čase,“ zaspomínal si Josef Vítek. Raz do týždňa ich chodili ošetrovať, pravidelne ich polievali. Neprirodzene rastúce výhonky strihali a rastúce topole získavali kultivovaný tvar. „Je mi to teraz ľúto. Bolo to krásne, keď sme ich s manželkou sadili. Ešte som tú vypílenú aleju nevidel, pretože von už nechodím,“ dodal Josef Vítek.
