TRENČÍN. Slovenská rektorská konferencia (SRK) nepovažuje rozpočet vysokých škôl na tento rok za rozumné východisko pre naplnenie konkurencieschopnosti vysokých škôl a zvyšovanie kvality vzdelávania a výskumu. Po dnešnom zasadnutí SRK v Trenčíne to povedal jej prezident Libor Vozár.
"Rozpočet nevytvára podmienky na to, aby sme v plnej miere dokázali naplniť dohodu medzi vládou a odborovým zväzom ohľadom navýšenia platov. Nie je možné na vysokých školách súčasne realizovať úsporné opatrenia a v tom istom období zvyšovať platy," zdôraznil Vozár s tým, že je potrebné prehodnotiť stanoviská ministerstva školstva a ministerstva financií k rozpočtu vysokých škôl.
SRK vyjadrila nesúhlas aj s tým, aby sa pri rozdeľovaní finančných prostriedkov zohľadňovali aj výsledky v oblasti publikačnej činnosti vysokých škôl. "Sme toho názoru, že podnikateľská činnosť je doplnkovou činnosťou vysokých škôl a nie je možné, aby sa financovala na úkor hlavnej činnosti. Myslíme si, že úpravou, ktorú navrhlo ministerstvo školstva, sa tak významne presunuli finančné toky, že aj niektoré vysoké školy, ktoré rástli vo výkonoch v oblasti vzdelávania a vedy, touto úpravou získavajú menšie finančné prostriedky, čo je neakceptovateľné," doplnil prezident SRK.
Vozár poukázal aj na výsledky administratívnych kontrol zo strany Agentúry pre štrukturálne fondy ministerstva školstva, ktoré verejným vysokým školám vyčítajú pochybenia vo verejných obstarávaniach aj spred štyroch či piatich rokov. "Následne sa požaduje od vysokých škôl vrátenie tzv. neoprávnených výdavkov. Sme presvedčení, že vysoké školy postupovali v súlade so slovenskou legislatívou. Verejné obstarávania boli viacnásobne kontrolované a ak naša legislatíva bola v rozpore s európskymi pravidlami, tak dôsledky nemôžu znášať vysoké školy, ale je nevyhnutné, aby sa tým zaoberali kompetentné orgány na vyššej úrovni," uzavrel Vozár.
Štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Štefan Chudoba skonštatoval, že ministerstvo bude pokračovať v optimalizácii a bude hľadať možnosti, ako zabezpečiť najmä pre špičkové univerzity podmienky na svoju prácu. Zdroje na navýšenie platov sa majú získať nielen z rozpočtu, ale aj zo zefektívnenia práce univerzít. "Ide nám najmä o to, aby techniky a prírodné vedy išli s kvalitou hore. Nejde nám o to, aby študoval každý, ale aby mal prácu, keď skončí a aby bol prínosom pre prax," pripomenul Chudoba.
Doplnil, že na niektorých slovenských univerzitách sú značné rezervy, poukázal na premnožené administratívne kapacity. Nevylúčil, že niektoré vysoké školy môžu aj skončiť. "Nebude to však na základe schodku, ale na základe hodnotenia kvalitatívnych kritérií. Vysoké školy sa musia zapojiť do hľadania zdrojov pre svoju činnosť. Musíme optimalizovať aj počty univerzít. Nie je možné, aby sme mali univerzitu všade tam, kde sa niekto rozhodne. Určite nebudeme rušiť špičkové univerzity," zdôraznil štátny tajomník s tým, že riešením je nový vysokoškolský zákon, kde treba nastaviť parametre tak, ako je bežné v Európe. "To, čo tu my máme, je skleníkový socializmus," uzavrel Chudoba.
Medzi vysoké školy sa podľa návrhu rozpisuje celková suma 442,3 milióna eur. Zo štátneho rozpočtu na tento rok dostali o vyše 21 miliónov eur menej ako vlani. V rozpise dotácií ministerstvo napokon tento deficit zmiernilo na 0,9 milióna eur. Vysoké školy museli od nového roka zvýšiť platy všetkých zamestnancov o 16 eur. Vysokoškolskí učitelia si majú okrem toho na základe minuloročnej dohody vlády s odborármi prilepšiť o tri percentá. Aj keď ministerstvo financií na platy vysokoškolských zamestnancov vyčlenilo viac ako 10 miliónov eur, vysoké školy hovoria, že pre znížený rozpočet budú mať problém platy reálne zvýšiť. Od nového roka niektoré znižovali osobné ohodnotenia, aby mohli platy navýšiť o spomínaných 16 eur.