Richard Šebesta, ktorý bol v zozname zastrelených na novomestskom cintoríne vo februári a v marci 1945, zomrel až dvadsaťpäť rokov po skončení 2. svetovej vojny.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Fašistické besnenie na konci 2. svetovej vojny vyvrcholilo na konci februára a začiatkom marca postrieľaním 27 mužov z nášho kraja, ale i ostatných kútov Slovenska i cudziny. Medzi nimi boli aj obete z Ukrajiny, Ruska a Turkestanu. V skupine ľudí postrieľaných antifašistov, partizánov a ilegálnych pracovníkov odboja mal byť aj Richard Šebesta z Dojča.
Napriek tomu, že po exhumácii tiel bol medzi mŕtvymi telami napokon identifikovaný a uvedený na zoznam zastrelených, zomrel až v roku 1970 v rodnom Dojči.
Najviac zastrelených bolo z Horných Bziniec
Bojovníci proti nacizmu z nášho regiónu putovali z mučiarní gestapa do koncentračných táborov alebo priamo na popravisko.
„V Novom Meste nad Váhom na cintoríne hromadne vraždili fašisti koncom februára a začiatkom marca 1945. Zastrelení boli aj občania Cetuny, ktorých odvliekli z obce po boji 27. februára. Zahynuli aj partizáni zajatí v Narci a na ďalších miestach bojov. Padli tu Slováci, Česi i sovietski partizáni,“ potvrdil Dušan Marták, autor knihy Podjavorinský kraj v Slovenskom národnom povstaní.
Medzi zastrelenými mužmi bol aj talentovaný básnik z Myjavy, 21-ročný Milan Mareček. Najviac popravených pochádzalo z Horných Bziniec.
V hroboch boli po vojne exhumované aj telá partizánov zo zahraničia - zo Saratova, Podreša, Holeša, ale aj z Paríža.
Postrieľali ich na konci vojny
Takmer tridsať mužov postrieľali nacisti pri dodnes existujúcom múre na novomestskom cintoríne.
„Bolo to pri pohrebe občianky. Nemecký vojak preskočil múr cintorína a nariadil ľuďom na smútočnom obrade, aby ihneď vyprázdnili cintorín. Po ich odchode priviedli gestapáci na cintorín 19 zmučených mužov,“ uviedol vtedajšiemu novomestskému kronikárovi svedok udalosti.
Nemeckí vojaci kopali hrob a ich väzni boli postavení pri múre. Potom nastala streľba a 19 mužov skončilo v čerstvo vykopanej jame.
„O krátky čas prikázali gestapáci novomestským hrobárom pochovať ďalších osem mužov, ktorých tam zastrelili,“ pokračoval ďalej Dušan Marták. Do oslobodenia Nového Mesta nad Váhom vtedy chýbalo už iba niekoľko týždňov.
Po vojne telá exhumovali
Krátko po skončení vojny bola nariadená exhumácia dvoch hromadných hrobov v priestoroch cintorína. Cieľom bola identifikácia všetkých postrieľaných z našej vlasti i zo zahraničia. V prvom hrobe bolo 19 zavraždených mužov, v druhom masovom hrobe ich bolo osem, najmä z bývalého Sovietskeho zväzu. V jednom zo zoznamov exhumačnej komisie z 20. mája 1945 bolo v prvom hrobe presne identifikovaných dvanásť mužov. V hrobe bolo ešte ďalších sedem mužov, ktorých totožnosť pôvodne nezistili.
Z druhého hrobu sa podľa dokladov i po priamom identifikovaní známymi podarilo zistiť totožnosť všetkých popravených mužov. Na pomníku padlým je dodnes vymenovaných dvadsať konkrétnych mien i spomienka na siedmich, ktorých totožnosť zistená nebola.
Šebestovo meno bolo v zozname popravených
Napokon sa podarilo zistiť aj mená siedmich mužov z prvého hrobu, ktorých totožnosť bola pôvodne neznáma.
Okrem piatich cudzincov sa v zozname nachádzalo aj meno Tomáša Kollu z Liptovskej Lužnej a Richarda Šebestu z Dojča.
Bývalý pracovník Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom Vladimír Ammer sa pred rokmi pokúsil pátrať po osudoch práve tejto dvojice.
Zaujímavé informácie získal práve o Richardovi Šebestovi, ktorý bol príslušníkom partizánskeho oddielu Jána Reptu. Napriek tomu, že Šebestovo meno figurovalo v zozname popravených, z vtedajšieho Miestneho národného výboru v Dojči potvrdili, že Richard Šebesta zomrel až 13. novembra 1970 v rodnom Dojči. Teda až dvadsaťpäť rokov po oslobodení.
V balíkoch s káblami nosil správy partizánom
Na konci vojny pracoval Richard Šebesta ako elektrikár na brezovských kopaniciach. „V období od 16. januára do 3. marca 1945 prenášal v balíkoch elektrických káblov rôzne správy partizánom. Skupinu, v ktorej pracoval, však niekto udal a gestapo jej členov zatklo,“ uviedol historik Vladimír Ammer svoje zistenia v dobovej regionálnej tlači.
Richarda Šebestu napokon nemeckí okupanti 11. marca 1945 prepustili. Šebesta sa tak na zoznam zastrelených bojovníkov proti nacizmu dostal omylom.
Napriek tomu, že vo dvojici hrobov našli skutočne 27 zastrelených mužov, Richard Šebesta medzi nimi dokázateľne nebol.
Omyly pri exhumáciach neboli časté
Napriek množstvu exhumácií hrobov po 2. svetovej vojne patrí tento prípad pravdepodobne k ojedinelým.
„Povojnové exhumácie ako také nik neskúmal a už vôbec nie, aby ich niekto verifikoval. Určite takéto prípady neboli „bežné“, skôr išlo o jednotlivé prípady,“ potvrdil historik Martin Lacko z Ústavu pamäti národa.
Zistiť skutočnú príčinu omylu je po takmer sedemdesiatich rokov od tragédie na novomestskom cintoríne dnes už zrejme nemožné. „Boli skutočne prípady, keď boli ľudia vyhlásení za mŕtvych a pritom žili. Došlo k tomu buď zámenou dokladov, alebo na základe falošných dokladov. Prípadne aj na základe zápisu prvotne mylnej informácie,“ dodal historik Martin Lacko.
