Štefan Zakuťanský z Cigeľky pri Bardejove zistil, že máme vrodený samoliečebný pud. Svetový objav zaregistroval na ministerstve zdravotníctva, ale nik ho vedecky neoveril.
TRENČÍN. Štefan Zakuťanský počas besedy v trenčianskej knižnici prezradil, že liekom na zápaly je hĺbková masáž.
Cítite sa byť viac liečiteľ alebo výskumník?
- Ja ľudí neliečim, iba ich učím samoliečbe. V skutočnosti lieči metóda, ktorú ich musí niekto naučiť, aby vedeli využiť vrodený samoliečebný pud vo svoj prospech. Aby sa mali po zdravotnej stránke lepšie. Výskumníkmi sme vlastne všetci, celý život predsa čosi skúmame a získavame skúsenosti.
Kedy ste sa začali samoliečbou podrobne zaoberať?
- V mladosti ma trápili príšerné bolesti chrbtice, nedokázalo mi pomôcť zdravotníctvo ani liečitelia. Začal som študovať medicínu ako samouk a skúmať svoje telo. Anatomicky mi to tam sedelo, ale po patologickej stránke veľmi nie. Informácie o mojich nálezoch som nenašiel v žiadnej odbornej literatúre. Skúmanie problematiky ma doviedlo k objaveniu prapôvodného spôsobu liečby, ktorý ma vyliečil. Od vyliečenia starých zápalových ložísk som nikdy neochorel, lebo keď prichádza choroba, zastavím ju v zárodku a nedovolím, aby sa rozvinula.
Hovoríte, že dokážete objaviť zápalové ložiská, ktoré v tele niekedy nevedia lokalizovať ani moderné diagnostické prístroje. Máte azda nadprirodzené schopnosti?
- Samoliečebná metóda poskytuje aj samovyšetrenie zápalových ložísk v ľudskom tele. Bez vyšetrenia by sme nepoznali príčinu zdravotného problému. Nevedeli by sme, čo máme liečiť. Zaujímavé a smutné zároveň je, že v treťom tisícročí diagnostické prístroje nedokážu lokalizovať fyzicky prítomný zápal v tele človeka. Našťastie, príroda je dokonalejšia a nenechala nás v štichu. Naše telo je biologický prístroj, ktorý na základe mechanického tlaku signalizuje prítomnosť zápalového ložiska. Na to nie sú potrebné nadprirodzené schopnosti.
Spomínali ste návrat k prapôvodnému spôsobu liečby v podobe tradičnej slovenskej samoliečebnej metódy. Kde bola skrytá?
- Počas ošetrenia pacientov a zaškoľovania do liečby ich chorôb mi ľudia hovorili, že toto liečenie sa podobá tomu, ako to kedysi robili ich predkovia. Potvrdzuje to masírovanie chrbtice, šliapanie po chrbtici, masírovanie bruška dieťaťa, hrude, krku, podvihovanie mandlí. Počas mojej tridsaťročnej praxe som sa ja ani pacienti nestretli s tým, aby táto slovenská liečebná tradícia bola písomne podchytená. Keď prišla iná zdravotná osveta, pohodlnejšia, ľudia ju prestali odovzdávať svojim deťom. Postupne upadla do zabudnutia a tam bola ukrytá.
V čom spočíva podstata metódy a čo jej dáva slovenský ráz?
- Princíp spočíva v hĺbkovej masáži cielenej do ložiska choroby. Vieme, že masáž spôsobuje lepšie prekrvenie a poznáme jej blahodarné účinky. Obrazne možno povedať, že masáž je liek. V tomto prípade taký, ktorý si každý jedinec môže vyrobiť sám a v čistej forme nemá vedľajšie účinky. Metóda je slovenská preto, lebo naši predkovia ju po generácie uplatňovali v každej domácnosti. Hoci nevedeli o existencii samoliečebného pudu verbálne, popri bylinkách a mastičkách ho inštinktívne využívali, lebo boli viac spätí s prírodou.
Ako sa podarilo objaviť samoliečebný pud práve vám?
- Skôr by som povedal, že sa mi vynoril počas dlhoročnej bádateľskej práce. Predstavuje najvyšší princíp samoliečebnej metódy. Aj ostatné pudy – rozmnožovací, materinský, sací, pud sebazáchovy – môžeme pozorovať v živočíšnej ríši. Dôkazy o existencii samoliečebného pudu potvrdzujú napríklad zvieratá, keď si labkou kopú pod bradu, pod ucho, do krku, otierajú sa o predmety. Aj batoľatá si rúčkou, hoci nemotorne, masírujú tie isté miesta alebo masírovaním občerstvujú unavené očká. Odkiaľ vedia, ako to treba robiť? Odpoveď je jednoduchá. Samoliečebnú metódu nemajú odo mňa, ide o dielo prírody, ktorá to zakódovala do génov každého živočícha. Ja ju vlastne len pomáham vrátiť do života.
S ktorými chorobami sa na vás ľudia najčastejšie obracajú so žiadosťou o zasvätenie do tajov samoliečebnej metódy?
- Keďže väčšina chorôb sa začína zápalmi, najviac ľudí sa na mňa obracia so zápalovými chorobami. Od zápalov oporného väziva, cez nervy, svaly, cievy, pohybový aparát, interné orgány až po zápaly horných i dolných dýchacích ciest. Zápaly sa podieľajú aj na respiračných, potravinových a kožných alergiách.
Problematiku podrobne popisujete vo viacerých publikáciách. Stačí ich prečítanie na zvládnutie základov samoliečby?
- V mojich knihách som metódu spracoval jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom pre širokú verejnosť, aby aj laik doma mohol pochopiť a naučiť sa používať svoju vrodenú samoliečebnú metódu. Je to individuálne, ale za vyše dvadsaťdva rokov publikovania sa z mojich knižiek naučili liečiť sami tisíce ľudí.
Ako na vaše výsledky reagujú odborníci z medicínskych kruhov?
- Môj objav som podal na ministerstve zdravotníctva v roku 1992 ako prihlášku novej liečebnej metódy, aby si ho vedecky overili, zaviedli do praxe a distribuovali do celého sveta. Napriek mojim neustálym urgenciám sa s tým nič nerobí. V roku 1995 som požiadal Štátny ústav pre kontrolu liečiv o klinické preskúšanie masážnej pomôcky, ktorú som zostrojil a patentoval. Po polročnom preverovaní potvrdili ústup bolestí u všetkých pacientov, čím nepriamo potvrdili aj funkčnosť samoliečebnej metódy.
Svoju bádateľskú činnosť propagujete doma i vo svete. Nemajú v zahraničí dojem, že samoliečba môže byť súčasťou aj ich tradícií?
- Príroda zakódovala samoliečebný pud do všetkých živočíchov, je to čosi nadnárodné. No každý národ má aj vlastné liečebné tradície. Napríklad Číňania majú svoju tradičnú medicínu, ale tá nie je vrodená ako samoliečebný pud. Videli ste, aby si zvieratá robili akupresúru alebo pichali ihly do ucha? Naši predkovia liečili angínu hĺbkovou masážou mandlí a nie tlačením bodov prepojených s mandľami. Mali by sme byť hrdí, že svojimi inštinktmi stáli bližšie k prírode. Aj mne sa asi preto ľahšie podarilo objaviť samoliečebný pud.
