TRENČÍN. Minulotýždňová prezentácia o histórii najdlhšej rieky na Slovensku pritiahla pozornosť mnohých Trenčanov. Historička Janka Karlíková z Trenčianskeho múzea ponúkla prierez nielen dejinami rozbúreného Váhu, no zaoberala sa aj históriou budovania mostov a zaujímavosťami z historického miestopisu.
Najstaršie pramene
Spomienky na Váh začala v stredoveku. „V roku 1271 sa prvý raz spomína takzvané mokré mýto. Išlo o brod na Váhu pri hornej mestskej bráne,“ vysvetlila Karlíková. Tok našej rieky menili povodne. Tie väčšie a ničivejšie sa objavovali s cyklickou pravidelnosťou každých 25 až 30 rokov. „Počas obrovskej povodne v roku 1813 Váh tiekol popod hradnú skalu a Trenčanov ohrozovala až päťstoročná voda. Na porovnanie, v súčasnosti preteká cez Váh približne 142 metrov kubických za sekundu, vtedy to bolo až takmer štyritisíc,“ povedala Karlíková.
Ničivé povodne
Povodeň pripomína aj pamätná tabuľa na Palackého ulici. „Je tam latinský nápis Potiaľto siahali osudné vlny Váhu 25. augusta 1813.“ Táto hrozná udalosť sa viaže aj k príhode známeho historika Františka Palackého. „Ten sa mal ubytovať pôvodne v hostinci na Sihoti, ktorý zmietol rozbúrený Váh, no našťastie sa stretol so spolužiakom a ten ho pozval k nim, do domu na Farskej ulici, čo mu zachránilo život,“ povedala Karlíková. Rozbúrený Váh zanechal veľa spúšte a búral aj mosty.
Pre povodne boli totiž prvou a najľahšou prekážkou práve drevené mosty. O ne sa celé stáročia v Trenčíne starali mlynári.
„Boli veľmi zručnými tesármi, preto ich mesto využívalo pri náročných opravách. Prvý most s oceľovou konštrukciou postavili až v roku 1883 počas výstavby Považskej železnice, cestný o štrnásť rokov neskôr. Tento most už nezničili vody Váhu, ale až ustupujúce nemecké vojská,“ povedala Karlíková.
Vetvenie Váhu
O vývoji toku Váhu, snahách o reguláciu rieky, vojenskom mapovaní, generálnom projekte na úpravu toku Váhu, budovaní hrádzí, ako i o prítokoch rieky na území veľkého Trenčína, prednášal geograf Ján Hanušin.
„Zaujímavé je napríklad to, ako sa Váh kedysi vetvil v severnej časti mesta. Teda v okolí Zamaroviec, Kubrej. V strede mesta, v priestore približne medzi dnešnými mostami, bol Váh v posledných storočiach pokojnejší,“ vysvetlil Hanušin.
Prednášky organizoval Ján Žovinec, ktorý za túto myšlienku vďačí Jánovi Lacikovi, autorovi známych cestopisných publikácií o Slovensku, ktorý prednášal pred časom aj v Trenčíne.
