DOLNÉ SRNIE. Ani vážne zlomeniny či nebezpečné pády a poranenia tváre nedokážu zhatiť túžbu paraglajdistov preniknúť do ríše okrídlených operencov. Ikarove krídla vyrobené z peria a vosku vymenili milovníci lietania za špeciálne krídlo z nepriedušnej tkaniny.
To ich pri dobrých poveternostných podmienkach vynáša do obrovskej výšky, z ktorej si vychutnávajú fascinujúci pohľad. Paraglajdisti sa v našom regióne okrem dolnosrnianskeho Hradiska zamilovali aj do bošáckej Lysice, Lopeníka, Mikulčinho vrchu, či okolia Hornej Súče a Beckova.
Povoleným maximom je výška 2450 metrov
Príjemná zima láka fanúšikov adrenalínu lietať z Hradiska medzi Dolným Srním a Bošácou aj na konci februára a začiatku marca. „My lietame stále, aj cez zimu. Počas víkendov nás sem prichádza aj šestnásť. Chodia sem chalani zo západného Slovenska i Moravy,“ povedal Michal Minárik z Bošáce. Populárne Hradisko si obľúbili aj priaznivci adrenalínu z Uherského Hradišťa, z Bratislavy, Ilavy a ďalších slovenských miest.
Hoci by sa milovníci lietania na paraglajdovom krídle dostali najradšej čo najvyššie, predpisy im to neumožňujú. „Letecký úrad nám povolil maximálnu nadmorskú výšku 2450 metrov. Nad touto výškou sa už pohybujú iné kategórie. Vyššie sa pohybovať nemôžeme, aby nedošlo ku kolíziam s lietadlom,“ vysvetlil Michal.
Paraglajding sa na Slovensku začal vyvíjať po otvorení hraníc po roku 1989. Vtedy sa jeho priaznivci začali stretávať s kvalitnými materiálmi a krídlami, ktoré boli otestované v zahraničí. Plocha krídla má približne tridsať metrov štvorcových. Krídla vyrábajú z nepriedušnej látky. Sedačka je pripojená k vrchlíku mnohokrát testovanými šnúrami.
„Krídlo ľahšie ako vzduch sa nafúkne do aerodynamického tvaru. Využívame termické stúpavé prúdy. Keď svieti slnko, nahrieva vzduch nad tmavou pooranou roľou. Teplo potom stúpa popri svahu a my hore na svahu chytáme teplé bublinky a snažíme sa v nich vydržať čo najdlhšie. Takto stúpame do výšok až kým sa nedostaneme pod mrak,“ vysvetlil princíp lietania Minárik.
Najnebezpečnejšie sú turbulencie
Turbulencie, ktoré nám robia strach pri lete lietadlom, naháňajú obavy aj skúseným paraglajdistom. Pri turbulentných závanoch môže dôjsť k nepredpokladanému správaniu krídla a k jeho deformáciam. „Hovoríme tomu „kvapák“. Môže „kvapnúť“ polovica krídla alebo celé. Obavy treba mať skutočne iba z turbulencií alebo zrážky s nejakým blbcom. Týmto situáciám sa človek učí predchádzať v kurzoch,“ pokračoval skúsený paraglajdista. Michal má blízko k lietaniu vďaka svojmu strýkovi už od šiestich rokov.
„Strýko sem ešte za komunistov prepašoval z Rakúska padák. Už vtedy začínali nadšenci lietať nad Hradiskom i nad Lysicou pri Bošáci. Chalani začali šiť padáky, párkrát sa aj dolámali,“ zaspomínal si na začiatky.
Dolámané končatiny nie sú výnimočné
Ani účastníkovi majstrovstiev sveta 2011 v paraglajdingu Michalovi Minárikovi sa ťažké úrazy nevyhýbali. „Mám za sebou vážne pády. Ja by som aj pri detektore zapípal, pretože mám po operáciách v sebe železo,“ usmial sa Michal.
Ani vážne poranenie lícnej kosti, narazenie kostrče či viacnásobné zlomeniny nôh i rúk mu túžbu a chuť pozerať sa na miniatúrnu krajinu zo sedačky upevnenej pod krídlom nepokazili. „Paraglajdista musí mať špeciálnu vystuženú obuv, ktorá chráni členky pri náročnom pristávaní. Pri každom pristátí po brzdení na minimálnu rýchlosť 20 kilometrov za hodinu vo výmoľoch hrozí vyvrtnutie,“ prízvukoval Michal. Potrebná je aj viacvrstvová kombinéza, kukla na tvár, okuliare s UV filtrom, kvalitné rukavice a špeciálna prilba.
Ženy sú v paraglajdingu výnimkou
Pre začínajúceho paraglajdistu je najnebezpečnejšou jeho nevedomosť. „Začiatočníci musia byť preto pod kontrolou inštruktorov. Predpisy stanovujú počet hodín, ktoré musia odlietať pod ich dohľadom. Inštruktorské školy sú v Novom Meste nad Váhom, Žiline i Banskej Bystrici,“ informoval Minárik.
Paraglajding je doménou mužov. Ženy pod nepriedušným krídlom sú skôr výnimkou a vo výraznej menšine. „V tandemovom padáku si však odlietala svoje už aj moja manželka. Tandem je vhodný pre ľudí, ktorí sa chcú s lietaním zoznámiť a ešte sa necítia na osobný kurz a získanie oprávnenia. Tandemové skákanie im dodá odvahu,“ dodal Michal Minárik.
