DOLNÁ SÚČA. Historický klub Krásin pripravuje archeologický výskum na stredovekom hrade Súča, ktorý by mohol objasniť, či bol hrad drevený alebo murovaný.
Drevený alebo kamenný?
„V súčasnosti z hradu ostalo len zopár častí základov opevnenia a vnútorných budov,“ približuje situáciu Michal Vavro z historického klubu. Pozostatky siahajú iba do pol metra nad úrovňou terénu. Málo zachovanú pevnosť totiž ešte v roku 1550 dal zbúrať veliteľ trenčianskej pevnosti.
„Nakoľko to slúžilo ako jedna zo základní lúpežného rytiera Rafaela Podmanického,“ objasňuje Vavro. Podotýka, že väčšina starších historikov si myslela, že hrad bol z dreva, výskum by mal však potvrdiť domnienku o murovanom hrade.
Podľa Vavra sa pod hradbami nachádza množstvo opracovaných kameňov zo zvyškami malty. Predpokladá, že kamenné základy by mohli byť pod úrovňou terénu.
Náučný chodník
Prírodná rezervácia dostane tento rok ešte ďalší bonus. Pôvodný chodník z deväťdesiatych rokov dostane vylepšený vzhľad a pribudnú aj náučné tabule o histórii či prírode. Na ich tvorbe sa podieľa aj CHKO Biele Karpaty. „Celkovo by malo byť na náučnom chodníku osem tabúľ. My pripravujeme tie o faune a flóre na danom území,“ hovorí ochranár Drahomír Stano. Nadšenci z historického klubu už zorganizovali aj brigádu na „odľahčenie prírody“.
Na malom území vyzbierali 100 kilogramov odpadu z plastov a skla. „Toto množstvo je však iba časťou odpadu a celkové vyčistenie si vyžiada ešte niekoľko podobných výletov,“ hovorí Vavro.
História i povesti
Prvá písomná zmienka o hrade Súča je z roku 1318. Jeho majiteľmi boli Ľudovít Veľký, Barbora Celjská či nitransky biskup Štefan Podmanický.
Práve jeho synovci Ján a Rafael, spečatili osud hradu v 16. storočí. Podnikali lúpežné výpravy na Považí, Morave i v Sliezsku. Centrom ich dŕžavy bol Považský hrad, no predpokladá sa, že východiskovým bodom lúpeží bol práve hrad Súča. Ich vyčíňaním sa zaoberal aj uhorský snem. Pod hrozbou vyhnanstva im prikázal vrátiť všetky ulúpené majetky.
Veľmi sa s tým neponáhľali. Až po smrti Jána prišlo k zmiereniu. Telo rytiera Rafaela leží v Považskej Bystrici, no jeho srdce pochovali v Súči.
Autor: Magdaléna Švančarková
