TRENČÍN. Bežala už druhá minúta nadstaveného času. Striedajúci Simon Moses obišiel brániaceho obrancu, akoby to bol iba tréningový kužeľ, a naservíroval prízemný center. Ten na zadnej tyči do siete usmernil Karol Mondek a rozhodol o osude zápasu. Po jeho góle sa na tribúnach štadióna na Sihoti zdvihla vlna eufórie. Dráma dospela do svojho konca, pretože hneď po rozohratí lopty hlavný rozhodca odpískal koniec zápasu. „Víťazstvo v nadstavenom čase chutí viac. Moje pocity sú vynikajúce. V závere sa potvrdilo staré známe „nedáš-dostaneš“, ale taký je futbal,“ povedal po stretnutí spokojne.
V poslednom jesennom kole proti Ružomberku sa 22-ročný krídelní prezentoval perfektným saltom na oslavu gólu. Tentokrát sa mu nevydarilo podľa predstáv. „Bol koniec zápasu a nemal som už dostatok síl,“ dodal s úsmevom.
Po prestávke pridali
A pritom mohlo byť všetko inak. V prvom polčase mala Žilina navrch a aj za nerozhodného stavu jej hráči nevyužili niekoľko tutoviek. „V prvom polčase sme boli akísi zaspatí. Nepôsobili sme na ihrisku dojmom, akým sme chceli. Po prestávke sme ale pridali, viac sme súpera napádali a boli sme rýchlejší na lopte,“ zamýšľal sa Mondek.
Výrazné oživenie do domácich radov priniesli nové tváre v drese Trenčína. Simon Moses asistoval na oba góly a strelecký účet si v drese AS otvoril Jairo de Macedo. „Obaja priniesli nový vietor. Nebáli sa hrať dopredu, boli čerství a súper ich nepoznal,“ pochválil spoluhráčov Mondek.
Bol to iný zápas
Pre kapitána Miloša Volešáka mal zápas špeciálny nádych. Na lavičke súpera sedel tréner Adrián Guľa, s ktorým pred rokmi hral a neskôr bol viac ako štyri roky jeho trénerom. Jediným strelcom súpera bol extenčan William. „Oboch si veľmi vážim. Zápas sme sa snažili brať ako každý iný, ale predsalen sme ho v hlavách vnímali akosi inak,“ povedal po stretnutí Volešák.
V zápase držal svojich spoluhráčov nad vodou a hasil ich chyby v obrane. Najmä v druhom polčase zneškodnil minimálne tri gólové strely súpera. „Mojou prácou je chytať súperove šance. Teší ma, že sa mi to darilo a pomohol som spoluhráčom,“ pokračoval skromne Volešák.
Podvihnuté sebavedomie
Inak pokojný gólman v závere povolil uzdu emóciám a víťazne zaťatou päsťou dával najavo, že víťazstvo zostane doma. „Navonok sa radujem poväčšinou iba vtedy, ak už mám pocit, že víťazstvo je naše. Gól sme strelili na konci nadstaveného času, takže som bol presvedčený o našej výhre. Nepamätám si, kedy sme dali gól v samom závere. Do ďalších zápasov nám to pridá na sebavedomí,“ vysvetľoval na záver.
