Trenčanom prekáža, že marketingové logo mesta zatieňuje historický erb. Ten by podľa odborníkov mohlo logo mesta nahradiť aj pri prezentačných účeloch.
TRENČÍN. Grafické logo, ktoré mesto Trenčín využíva na prezentáciu, niektorým ľuďom prekáža.
Nevedia sa stotožniť s jeho podobou a majú pocit, že erb s tradičným baránkom už tak často nevídajú.
Logo sa objavuje na mestskom štadióne vizitkách, či webovej stránke mesta.
Použitie erbu
„Máme krásny erb, na ktorý môžeme byť právom hrdý. No mám pocit, že sa tlačí do úzadia a veľa mladých ľudí ani nevie ako vyzerá. Popísať naše logo však vedia presne. A to je smutné,“ povedala Petronela Chabadová.
Opodstatnenie loga nepresvedčilo ani Jozefa Karlíka, spoluautora súčasnej podoby trenčianskeho erbu. Samotný erb podľa neho môže nahradiť súčasný účel loga. A to pri propagácii mesta či v oblasti cestovného ruchu.
„Erbu znižujeme jeho význam a hodnotu vtedy, keď ho izolujeme od tých, ktorým patrí. Totiž erb mesta s ďalšími mestskými symbolmi svojou podstatou nie je určený len pre predstaviteľov mesta, mestské persóny a organizácie a len na mestské oficiálne úkony. On nemá byť uložený ako vzácne insígnie kdesi v trezore. Existuje pre všetkých obyvateľov mesta a to aj pre právnické či súkromné osoby,“ vysvetlil. Historik upozorňuje, že ani pri prezentačných akciách, kde by figuroval trenčiansky erb, by neprišlo k jeho znehodnoteniu. Túto situáciu porovnáva s používaním štátnej vlajky.
„Tá môže viať na budove sídla prezidenta rovnako, ako v prípade, keď je pripevnená na aute fanúšika slovenského hokeja. Ono totiž o žiadne znehodnotenie symbolu, ani toho štátneho, nejde, ak sa ním slušným, civilným spôsobom prezentuje príslušnosť k štátu, mestu či obci. Neviem, prečo by mestský erb nemohol byť znázornený na šálkach, tričkách, šiltovkách, či na inom produkte vyrobenom pre účely propagácie mesta,“ povedal Karlík.
Tradícia mesta
Erb má sedemstoročnú tradíciu a spájal ľudí aj inej vrstvy či iného vyznania. „Vyhovoval stredovekým mešťanom, protestantom i katolíkom. Zásadne ho nezmenili ani komunisti,“ dodal historik.
Logo používa mesto Trenčín od roku 2005. Grafické vyjadrenie pre mesto vzniklo z verejnej súťaže. „Víťazom sa stalo logo autora Emila Drličiaka. Presné možnosti použitia loga upravuje takzvaný dizajnmanuál - príručka, ktorú vypracoval pre mesto Trenčín autor loga pre ľahšiu orientáciu grafikov,“ povedala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.
Funkcia loga
Dizajnmanuál určuje aj použitie loga vo vzťahu k erbu, napríklad na rôznych propagačných predmetoch.
„V žiadnom prípade však logo nenahrádza erb mesta. Oficiálne mestské symboly nemožno meniť, sú nimi zo zákona mestský erb, mestská vlajka, mestská pečať a mestská znelka,“ vysvetlila Ságová.
Erb sa samostatne používa tam, kde to výslovne nariaďuje zákon.
„Ide napríklad o identifikáciu mestskej polície, konkrétne v označení vozidiel a rovnošiat. Ďalej sa samostatný erb používa v označení podujatí či materiálov, ktoré majú významný reprezentatívny charakter pre inštitút primátora mesta alebo pre inštitút mesta Trenčín,“ povedala Ságová.
Rozhodnutie mestských poslancov
Zrušenie alebo obmedzenie loga by muselo prejsť zastupiteľstvom. Niektorí poslanci by tento krok podstúpili. „Ja nemám problém so zrušením loga, ale to by musela hlasovať vačšina poslancov,“ povedal poslanec Róbert Lifka.
Erb je podľa neho tradičná hodnota a používanie loga mesta je pre neho strata územnej identity pre občanov.
Použite loga kritizoval aj poslanec Martin Barčák.
„Mnohokrát som v zastupiteľstve namietal použitie loga. Je to novotvar, ktorý je neužitočný a nepraktický. Je zbytočný a vôbec ho nepotrebujem, ja mám ako Trenčan svoj erb,“ povedal Barčák.
